Príbeh našej mamy - ženy, ktorá hlboko milovala a ktorú teraz milujeme zo všetkých síl

Naša mama bola vždy srdcom našej rodiny. Bola to ona, kto nám rozdával úsmevy, objatia, rady a tie teplé nedeľné obedy, na ktoré sme sa všetci tešili. Dnes má 61 rokov a žije so stredne ťažkým štádiom Alzheimerovej choroby.

Každý deň je pre ňu iný - niekedy si spomína, inokedy blúdi myšlienkami a spomienkami, ktoré už nemajú jasné tvary. Zabúda mená, miesta, dokonca aj známe tváre... ale jedna vec, ktorá nikdy nevybledne, je jej láska. Aj keď nepozná moje meno, jej oči hovoria: "Milujem ťa." A my ju milujeme viac, ako sa dá vyjadriť slovami.

Som jej dcéra a opustila som svoju prácu, aby som sa o ňu mohla starať doma. Chcela som, aby mala pokoj, bezpečie a pohodlie známeho prostredia - pretože viem, aké je to dôležité pre človeka, ktorý žije s Alzheimerovou chorobou. Môj otec, hoci je na dôchodku, stále pracuje na čiastočný úväzok, aby nám pomohol pokryť základné potreby. O starostlivosť sa delíme, ale väčšina z nej pripadá na mňa. Je to emocionálne, fyzicky a finančne náročné.

Každý deň sa stretávame s nákladmi na lieky, hygienické potreby, pomôcky na pohyb a každodenné veci - jedlo, elektrinu a dopravu na návštevy lekára. Nikdy sme si nepredstavovali, že budeme žiadať o pomoc, ale teraz ju naozaj potrebujeme.

Ak sa rozhodnete podporiť našu zbierku, pomôžete nielen finančne, ale aj emocionálne - dáte našej mame šancu zostať čo najdlhšie doma, obklopená láskou, a nie chladnými stenami ústavu.

Z celého srdca vám ďakujeme, že ste si prečítali náš príbeh a pomohli nám udržať našu mamu doma - tam, kam patrí.

S láskou a vďakou,

Dcéra, ktorá nikdy nezabudne