V roku 2019 sa život našej rodiny úplne obrátil naruby. Mojej súčasnej manželke zomrela mama, s ktorou mali mimoriadne blízky vzťah a boli veľkými spojenkami. Zároveň som sám prežíval veľmi ťažké obdobie rozvodového konania kvôli násiliu zo strany bývalej manželky. V priebehu konania boli viackrát vydané zákazy priblíženia, došlo aj k nútenej hospitalizácii bývalej manželky a k násiliu voči mojim dcéram. Celá táto agónia sa ťahala po súdoch takmer tri roky, kým znalecký posudok právoplatne nepotvrdil, že dcéry zostanú so mnou.

Počas všetkých tých rokov stála moja partnerka pri mne a mojich deťoch a pomáhala nám znovu vytvoriť pocit bezpečia a domova. Veľmi sme si priali spoločné dieťa, ale dlho sa to nedarilo, ani s procedúrami IVF. Okrem psychickej záťaže sme žili veľmi skromne, pretože väčšinu mojich príjmov tvorili náklady na právnikov a konania a zostalo nám aj niekoľko dlhov.

Po rokoch boja sa nám konečne podarilo trochu normalizovať život. Manželka otehotnela a vzali sme sa. Tehotenstvo však bolo veľmi rizikové. V 22. týždni bola núdzovo preložená z SB Slovenj Gradec do UKC Ljubljana, kde sa lekárom podarilo zachrániť dieťa a zabrániť predčasnému pôrodu. Od 5. novembra do 29. januára musela nehybne ležať v nemocnici bez vstávania. Náš syn sa potom narodil predčasne v 32. týždni, bol na intenzívnej starostlivosti a v inkubátore, ale ako skutočný malý bojovník to zvládol.

V tom čase som popri bežnej práci sám staral o svoje dcéry a zároveň aj o mamu, pretože v tom období nám zomrel aj môj otec, ktorý bol pre mňa veľkým vzorom, priateľom a oporou. Po jeho smrti som musel vyplatit aj brata, preto som sa opäť zadlžil a vzal si aj hypotekárny úver, ktorý budem splácať ešte nasledujúcich 20 rokov.

Napriek všetkým ťažkým skúškam sa snažíme zostať súdržnou a srdečnou rodinou. Moja manželka dala všetkým mojim deťom obrovskú lásku, teplo a pocit bezpečia, hoci ona sama v mladosti nemala možnosť bezstarostného detstva ani dovolenky pri mori. Preto by som jej chcel na znak vďaky umožniť niekoľko dní bezstarostnej rodinnej dovolenky, ktorá by pre nás znamenala oveľa viac než len oddych – znamenala by chvíľu pokoja, súdržnosti a krásnu spomienku po všetkých tých rokoch bojov.

Tým by som chcel potešiť aj svoju najstaršiu dcéru, ktorá je napriek ťažkým zážitkom z detstva vynikajúca študentka a držiteľka starostovej päťky. Kvôli traumám, ktoré prežila v dôsledku násilného prostredia, stále navštevuje detskú psychologickú pomoc, ale každý deň sa statočne snaží ísť ďalej. Preto si prajem, aby sme ako rodina po dlhom čase spoločne zažili niečo krásne a bezstarostné.