Čo sa to s nami deje?

(Video nižšie má anglické titulky – ak náhodou nerozumiete po česky, zapnite si ich!)

Žijeme v gréckej divočine na severe Peloponézu. Vo vysokých horách, pol hodiny od mora. V domčeku, ktorý nie je napojený na žiadne energetické siete.

S našimi tromi drobcami (7, 5 a 1 rok). S najúžasnejšími susedmi široko-ďaleko. A s priateľmi okolo.

Úžasné. Živé. Bublajúce.

A veľmi náročné…

Prečo prosíme o finančnú pomoc?

Máme za sebou prvú zimu. Teplotne bola podobná ako v Čechách na Vysočine, občas mrzne a sneží. Nachádzame sa v nadmorskej výške 750 metrov, obklopení dvojtisícovkami. Na pozemku máme domček – bývalý sklad, v ktorom nikdy nikto nebýval. Má len jednu veľkú miestnosť, tam teraz bývame my. Tehlová neomietnutá budova, betónová podlaha, okná s jednoduchým sklom a štrbinami, plechové dvere, nikde žiadna izolácia. Tečie len studená voda. Vnútorná teplota v zime je okolo 10 stupňov. Keď sa kúri, je to len o vlások viac. Spartánske podmienky!(antické mesto Sparta je tu na dosah ruky, pozn. red.). Zaobstarali sme solárne panely a kachle, urobili sme všetky možné úpravy. 

Bola to ťažká zima… Deti sa paradoxne vôbec nesťažovali, boli úžasné. Asi preto, že sme vedome na prvé miesto dali položku„blaho rodiny“. Keďsú v pohode rodičia, sú v pohode aj deti… Robiť veci pomaly, neponáhľať sa, nebyť otrokom svojho sna. Posilňovať vzťahy a byťspolu, namiesto dokonalosti okolitého prostredia. 

Vďaka všetkým doterajším stavebným úpravám sme sa dostali na hranicu našich tohtoročných finančných možností. Na vylepšenie domčeka už tento rok nemáme prostriedky. Preto vás prosíme o podporu.

Máme veľké želanie – prežiť nadchádzajúcu zimu vo vnútri bez kabáta! Aknás podporíte, bude to pre nás naozaj veľmi TEPLÝ dar.

Toto urobíme, ak vyzbierame peniaze

Máme tu okolo seba priateľov, niektorí z nich sú zruční stolári, tesári, stavitelia. Ponúkli sa, že nám zadarmo pomôžu so všetkým, čo bude potrebné. A že by to stihli do zimy (teda do októbra/novembra). Ak nakúpime materiál, môžeme sa do toho hneď pustiť. 

Konkrétne máme v pláne:

1)Zateplenie celého domčeka.Teda drevená konštrukcia okolo vonkajších stien, vyplnená slamou a hlinou. To isté aj hore na strope.

2)Nové okná a dvere. Vyraziťnové otvory do stien a všetko nanovo osadiť, celkovo osem okien plus päť dverí.

3)Uzavretie terasy stenou.Vzniknú dve nové miestnosti – malá spálňa a kúpeľňa.

4)Podlahy!Čiastočne drevené, čiastočne hlinené. Všetko izolované.

5)Teplá voda!Hodnotu týchto vecí človek niekedy spozná až vtedy, keď ich nemá... 

Samozrejme – zdá sa, že rozpočet na toto všetko ďaleko presahuje sumu, o ktorú žiadame. Ale nie úplne. O všetkom sme sa poradili s miestnymi ľuďmi (v skutočnosti sú zo všetkých kútov Európy) a tí vedia robiť veci veľmi lacno. Napríklad použijeme niektoré staršie okná zo zberných dvorov, to isté s dverami, recyklujeme staré materiály.

Ak získame túto sumu, je reálne, že všetky položky na našom zozname sa stanú skutočnosťou.

Prečo sme vlastne odišli na juh?

V Česku sme žili spolu posledných desať rokov. Podľa nás je to v mnohých ohľadoch najkrajšia krajina na život. Keď sa na to pozeráme s odstupom, nechápeme ľudí, ktorí v Česku neustále na niečo nadávajú (samozrejme – vždy je na čo nadávať, to zase nie že nie!). Česko je podľa nás raj.

Lenže – Marta je čistokrvná Talianka a v jej žilách koluje krv s modrým odtieňom… more! A toho je v Českej republike zatiaľ stále málo. Ak by Marta raz umierala s tým, že si nesplnila najväčší životný sen (žiť pri mori), to nejde…

Čo na to Michal?„Máme nádherný život v Čechách – pohodlie, pokoj, istotu. Krásna trajektória až do dôchodku. Život nám však zrazu ponúkol úplne inú kartu – a na nej sú veci, ktoré ma vždy veľmi lákali a ktoré idú k jadru, k skutočnej podstate bytia.“

Tak sme do toho išli.

Rastieme cez nepohodlie. Deti všetko sledujú, vstrebávajú, kopírujú – nezostáva nám nič iné, ako byť čo najlepší. Padáme na nos a vznášame sa v oblakoch. Tvrdá drina strieda nirvánu. Musíme zaklopať na drevo… zatiaľ je to vyrovnané.

Je veľa vecí, o ktorých by sme mohli hovoriť, určite o tom všetkom napíšeme a podelíme sa o viac, ale až niekedy v budúcnosti, keď bude trochu viac priestoru.

Technická vsuvka... tie odmeny!

Dnes je to trend. Má to aj vlastný názov:odmeňovací crowdfunding. Za darovanú sumu dostane prispievateľ nejakú odmenu, od drobností až po veľké veci, podľa výšky príspevku. To sa nám páči. Podporiť vznik CD a potom ísť na kávu s členom kapely... sen!

Avšak – my odmeny nemáme. Namiesto toho ponúkame... sami seba :-)

Príďte si posedieť!

Kto prispie, môže prísť! :-)

No... pravdupovediac... (to by sme asi nemali hovoriť...) môžete prísť, aj keď neprispievate :-)

Máme hektár pozemku, na ktorom je jabloňovo-slivkový sad, orechový háj, lúka, rieka... veľa miest, kde si môžete postaviť stan a oddýchnuť si v lone prírody. Ak vám nevadia naozaj základné podmienky, pokojne príďte. Alebo príďte pomôcť. Často tu bývajú dobrovoľníci z celej Európy, fungujeme ako hostitelia v programe Workaway,náš profil nájdete tu.

Hneď vedľa býva skvelý pár – Steven (z Belgicka) a Chenny (z Holandska). Žijú tu už dvanásť rokov a vybudovali si tu svoj kúsok raja, úplne od nuly. Nazvali hoLiveloula. Prírodné stavby, niekoľko permakultúrnych záhrad, chov hydiny... sú to profesionáli, ktorí už v tejto oblasti aj školia, organizujú tu workshopy a semináre. Bez nich by sme tu ani neboli – od určitého času sme vlastne prestali hľadať dobré miesto a začali hľadať dobrých ľudí... Liveloula prijíma aj dobrovoľníkov, hoci prevažne na dlhšiu dobu, na niekoľko mesiacov. Liveloula másvoju stránku tu. 

Najbližšou dedinou je Seliana, kde sídli legendárneekocentrum Re-Green, aj my sme tam pred desiatimi rokmi prešli ako dobrovoľníci. Úžasné miesto a dobrí ľudia okolo. Majú tam tiež veľmi dobré priestory na kurzy a rôzne akcie.

A potom je tu samozrejme celý Peloponéz, ktorým prechádzali grécke dejiny... 

Vidíme veľký potenciál tohto miesta a do budúcnosti máme veľa plánov, ako oživiť toto údolie a prilákať viac rodín, detí a hudby.

Je to od nás dve a pol hodiny od Atén, odkiaľ sem premáva vlak aj autobus.

Účastníci a obsadenie:

Dospelí: Michal (CZ), Marta (ITA)

Deti: Mia (7 rokov), Elio (5 rokov), Saša (1 rok)

Psy, mačky, jašterice, vážky, mloky. Mravce v chlebníku a pár nádherných šakalov za potokom. Veľmi neposlušný krtek, ktorý nám chodí na paradajky!

Ľudia okolo nás. A ľudia v diaľke – napríklad tí, ktorí práve čítajú tento príbeh. Takže sú vlastne tiež blízko. 

Ďakujeme vám všetkým za podporu!

A tešíme sa na stretnutie!