Moji rodičia (60 a 62 rokov) boli vždy tvrdo pracujúci ľudia a úžasní rodičia štyroch detí. Život pre nich nebol ľahký, ale vždy si našli spôsob, ako ho zvládnuť. Jedného dňa sa moja mama rozhodla založiť si vlastnú malú firmu - nezarábala veľa, ale dosť na to, aby dokázala zabezpečiť rodinu rovnako dobre ako môj otec. Po takmer dvadsiatich rokoch rozvážania cukroviniek a pod. po západnom Slovensku mala možnosť kúpiť si konečne nejakú lepšiu dodávku, ktorá ju nenechá niekde na ceste. Kúpila si ju od svojho dlhoročného dodávateľa (dal jej lepšiu cenu, lebo vie, aký je milý človek) - ale nemala dosť peňazí na to, aby ju zaplatila v hotovosti, a tak ju každý mesiac spláca po častiach. Otec ochorel a musel ísť skôr do dôchodku, takže prišli o väčšiu časť príjmu. Snažila sa pracovať viac a každý deň dlhšie, pomáhala aj mojim sestrám s ich malými deťmi. Jedného dňa však bola veľmi unavená a zaspala počas jazdy, mala nehodu - mala modriny a zlomený nos - našťastie bola po tejto nehode viac-menej v poriadku. Ale auto bolo zničené. Keďže pri šoférovaní pracovala, musela si kúpiť iné auto, na ktoré nemala peniaze, a tiež neustále platiť za havarované auto, ktoré sa nedalo opraviť. Teraz im nemôžem pomôcť tak, ako potrebujú, a mám zlomené srdce. Nikto z našej rodiny nemá voľné peniaze, aby im pomohol s dlhmi, ale možno ak sa ľudia dajú dokopy, môžeme im pomôcť, aby mohli opäť žiť. Po tej nehode obaja stratili úsmev a chuť do života... Sú to len dvaja ľudia, ktorí dýchajú a vyzerajú, akoby sa vzdali šťastia a života... Nežiadam vás o pomoc, sú ľudia, ktorí to potrebujú viac ako moji rodičia. ale možno niektorí z vás cítia moje zúfalstvo, pretože možno boli raz v podobnej situácii.

Veľmi pekne vám ďakujem za každý cent - určite to pomôže