11. decembra sme išli na demonštráciu. Išli sme uplatniť svoje základné právo, presvedčené, že byť spolu na verejnom priestranstve je bezpečné. Nebolo to tak.

Na konci demonštrácie zostali stovky ľudí pred budovou parlamentu. Atmosféra bola pokojná. Nedochádzalo k žiadnym zrážkam, neboli vydané žiadne varovania ani príkazy na rozohnanie davu. A napriek tomu, bez akéhokoľvek varovania, polícia začala strieľať na všetkých prítomných.

Nikto netušil, že by mohlo dôjsť k streľbe. Boli tam ľudia všetkých vekových kategórií. Za pár minút sa moment občianskej angažovanosti premenil na scénu paniky, strachu a krvi. Päť ľudí bolo postrelených do hlavy. Desať bolo zasiahnutých do iných životne dôležitých častí tela, ako sú hrudník, trup a krk.

Je ťažké vysvetliť, aký je to pocit uvedomiť si, že sme tam mohli zomrieť. Že sme mohli oslepnúť. Že sme sa mohli navždy zmeniť. Všetky sme tam boli len preto, aby sme demonštrovali. A len vďaka šťastnej náhode sa to nestalo.

Strieľanie začalo okolo 19:37 a trvalo takmer hodinu. Najprv nám pomohli iní ľudia, ktorí boli na demonštrácii, a neskôr záchranné zložky. Chodník pred parlamentom bol pokrytý krvou. Obete, ktoré boli postrelené, jedna po druhej v panike nastupovali do sanitiek.

Okrem streľby bolo mnoho ľudí násilne napadnutých obuškami. Niektorí odišli s hlbokými modrinami, silnými bolesťami a vážnymi zraneniami. Väčšina obetí musela v tú noc ísť do nemocnice. Niektorým museli dať stehy a podstúpiť urgentné vyšetrenia. Iní majú lekárske správy, ktoré potvrdzujú, že stopy na tele boli spôsobené útokmi.

Aj po mesiacoch sú stále ľudia, ktorí žijú s následkami toho dňa. Niektorí prišli o sluch. Niektorí majú ťažkosti so sústredením, neustále bolesti tela a silné bolesti hlavy. Sú rany, ktoré nie sú viditeľné, ale stále sú hlboko otvorené.

Túto kampaň sme spustili, lebo vieme, že to nebolo normálne, nebolo to prijateľné a nebolo to legálne. A lebo vieme, že ak budeme mlčať, môže sa to zopakovať – nám alebo iným ľuďom.

Máme už podporu právnikov a podáme hromadnú žalobu, aby sme vyvodili zodpovednosť. Nerobíme to z pomsty. Robíme to, lebo veríme, že nikto by sa nemal báť vyjsť z domu, aby sa zúčastnil demonštrácie. Lebo nikto by nemal odísť z protestu s guľkou v tele.

Skupinu zastupujú dvaja právnici a podáme tri podania: na správnom súde, trestné oznámenie na DIAP (Úrad pre vyšetrovanie a trestné stíhanie) a disciplinárne konanie na IGAI (Generálna inšpekcia vnútornej správy). Už vo februári budeme musieť zaplatiť advokátovi 1 500 eur, aby mohol začať konanie, pričom predpokladáme, že celková suma môže dosiahnuť 5 000 eur, v závislosti od času, ktorý bude potrebný na uzavretie konania.

Budeme tiež žiadať právnu pomoc, aby nevznikli ďalšie náklady, napríklad v prípade, že sudca nariadi technické obhliadky alebo budeme musieť podať odvolanie.

V uplynulom mesiaci sme sa snažili zotaviť sa z tejto skutočnej nočnej mory. Niektorým z nás trvalo týždne, kým sme dokázali zaspať bez toho, aby sme si znova prežívali to, čo sa stalo. Tri z obetí poskytli televízny rozhovor so zábermi natočenými v ten istý deň, ktoré pomohli zverejniť skutočnosť, o ktorej mnohí ľudia nevedeli.

Táto kampaň je o nás, ale je aj o všetkých ľuďoch, ktorí už zažili policajné násilie a nikdy nemali prostriedky na to, aby sa bránili.

Ak môžeš prispieť, pomôže akákoľvek suma. Aj malá suma má význam. Ak nemôžeš prispieť, prosíme ťa, aby si túto kampaň zdieľala. Zviditeľnenie je tiež formou ochrany.

Sme nažive. A preto nebudeme mlčať. Ďakujeme, že nám pomáhaš premeniť strach na spravodlivosť.

AKTUALIZÁCIE k dátumu 12. 9. 2026:

- Podané sťažnosti:

• na IGAI a DIAP. (chýba na správnom súde)

- Podujatia na získavanie finančných prostriedkov, ktoré zorganizovali obete a/alebo spojenci:

• „O corpo é que paga“ (Cena platí telo), 24. 4. 2026, Casa do Comum, Lisabon
• „O corpo é que paga“ 5. 3., Casa Capitão, Lisabon
• 21. 2. 26 v RDA, Lisabon
• 4. 7. 2026, Benefit v Porte

-Doposiaľ vyplatené sumy:

• 1500 v marci 2026
• 1000 v júni 2026