Dobrý deň. Píšem vám zo zúfalstva. Som výsledkom pomerne traumatických zážitkov – domáceho násilia, opustenia, strát, strachu... Stala som sa peknou ženou, ktorá v očiach ostatných má všetko na to, aby bola úspešná, naplnená a šťastná. V dôsledku mojej minulosti a mojich traum som sa stala veľmi úzkostlivou osobou, trpiacou panikou, ktorá sa ľahko zamilovala do nesprávnych ľudí a miest, čím som si vytvorila emocionálnu závislosť a sny, ktoré sa nikdy nestali skutočnosťou. Zatiaľ čo som chcela len cítiť sa milovaná, šťastná a vybudovať niečo krásne, stretávala som sa s lžami, zamlčovaním, zradami a narcistickými osobnosťami, na ktorých som bola úplne závislá. V snahe o dokonalosť, aby ma milovali, a v dôsledku nedostatku lásky k sebe samej a k ostatným som si vytvárala náplasti na zakrytie svojej bolesti a prázdnoty. Jedinú kontrolu, ktorú som vo svojom živote cítila, som mala vtedy, keď som mala v ruke nejaké peniaze a niečo som si kúpila. Akt nákupu znamenal, že som mohla niečo vo svojom živote kontrolovať a dopriať si potešenie, ktoré však rýchlo pominulo a zanechalo za sebou stopu sebazničenia a ľútosti. Stalo sa to však závislosťou a začarovaným kruhom a aby som zaplnila svoju emocionálnu prázdnotu, požiadala som o úvery na splatenie úverov a tak ďalej. Dnes som psychicky vyrovnanejšia, chodím na terapiu a hľadám nový smer pre svoj život, ale som uväznená v dlhoch, ktoré už nedokážem splácať. Inštitúcie mi odmietajú pomôcť a nemám sa na koho iného obrátiť. Moja mama mi pomohla, ako mohla, ale vždy sa objaví nejaký mimoriadny výdavok a ja som opäť v slepej uličke a tentoraz nemám na koho sa obrátiť. Uvažujem o predaji svojho domu, aby som splatila všetko, čo dlžím, a začala od nuly, ale môj dom je jediná vec, ktorú som si sama vybudovala vlastným potom a krvou... Skutočnosť, že splátky sú dvojnásobné, tiež veľmi skomplikovala situáciu a obávam sa, že okrem osobných úverov zlyhám aj so splácaním hypotéky. Ale som ochotná urobiť čokoľvek, ak nenájdem iné riešenie, aj keby som mala nejaký čas žiť na kempingu. Prechádzajú mi hlavou temné myšlienky, cítim hanbu, poníženie, mám pocit, že za 39 rokov som nedokázala nič vybudovať, len zničiť. A to všetko len preto, že som chcela cítiť lásku... Ale nikoho neobviňujem. Som vinníčka za svoju nezodpovednosť, za to, že som si ukrojila väčšie sústo, než som mohla zvládnuť, a nenapadlo ma, že sa to jedného dňa môže stať, keď sa ocitnem naozaj sama a bez nikoho, na koho by som sa mohla obrátiť. Toto je môj posledný pokus, než stratím zvyšok svojej dôstojnosti, než sa vzdám života v takomto strachu. V úzkosti. V totálnej panike. Prosím vás, preboha, pomôžte mi zaplatiť, čo dlžím, aby som sa pokúsila získať späť svoje zdravie a začať žiť nanovo. Chcem len zaplatiť všetko, čo dlžím, a nemať každý mesiac nejaké nedoplatky... A aspoň si kúpiť jedlo. Moja práca už nestačí na zaplatenie všetkého. Moja závislosť, ktorú spôsobilo moje utrpenie, ma doviedla až sem a ja som zúfalá... Pomôžte mi vrátiť sa k životu. Možno je už neskoro na to, aby som si splnila svoje sny, založila rodinu, mala domov, ale nie je neskoro na to, aby som žila v rovnováhe, starala sa o seba a naučila sa mať sa rada, predovšetkým. Pomôžte mi...