Dobrý deň, robím to zo zúfalstva. Som výsledkom trochu traumatických zážitkov, domáceho násilia, opustenia, straty, strachu... Stala sa zo mňa krásna žena, v očiach iných so všetkým, čo potrebujem, aby som bola úspešná, spokojná a šťastná. Kvôli svojej minulosti a traumám som sa stala veľmi úzkostlivou, panickou osobou, ktorá sa ľahko zamilovala do nesprávnych ľudí a miest, čím si vytvorila citovú závislosť a sny, ktoré sa nikdy nesplnili. Hoci som sa chcela cítiť len milovaná, šťastná a budovať niečo krásne, našla som klamstvá, opomenutia, zrady a narcistické osobnosti, od ktorých som sa stala úplne závislou. V hľadaní dokonalosti, aby ma milovali, a v nedostatku lásky k sebe a k druhým som si vytvárala náplasti, aby som zakryla svoju bolesť a prázdnotu. Jediná kontrola, ktorú som vo svojom živote cítila, bola, keď som mala v ruke peniaze a niečo som si kúpila. Akt nákupu znamenal, že môžem niečo vo svojom živote kontrolovať a dopriať si potešenie, potešenie, ktoré rýchlo pominulo a zanechalo za sebou stopu sebazničenia a ľútosti. Stala sa z toho však závislosť a začarovaný kruh, a aby som zaplnil svoju citovú prázdnotu, stále som žiadal o úver, aby som mohol platiť úverom, a tak ďalej a tak ďalej. Dnes som duševne vyrovnanejší, chodím na terapiu a hľadám nový smer svojho života, ale som v pasci dlhov, ktoré už nedokážem splácať. Organizácie mi odmietajú pomôcť a ja sa nemám na koho obrátiť. Moja mama mi pomáha, ako len môže, ale vždy sú to nejaké výdavky navyše a ja som opäť v tme a tentoraz sa nemám kam obrátiť. Rozmýšľam, že predám dom, aby som splatil všetko, čo dlžím, a začnem od nuly, ale môj dom je to jediné, čo sa mi podarilo získať vlastnými silami v pote svojej práce... Situáciu mi veľmi skomplikoval aj fakt, že splácam dvakrát toľko, a bojím sa, že okrem osobných pôžičiek nesplácam aj hypotéku. Ale som ochotný urobiť čokoľvek, ak nenájdem iné riešenie, aj keby to malo znamenať, že budem nejaký čas žiť v kempe. Hlavou sa mi preháňajú temné myšlienky, cítim sa zahanbený, ponížený, mám pocit, že za 39 rokov som nedokázal nič vybudovať, iba zničiť. A to všetko len preto, že som chcel cítiť lásku... Ale nikoho neobviňujem. Môžem si za to sama, že som bola nezodpovedná, že som urobila kroky väčšie, ako boli moje nohy, a nenapadlo mi, že by sa to raz mohlo stať, keď som sa ocitla naozaj sama a nemala som sa na koho obrátiť. Toto je môj posledný pokus, než stratím zvyšok svojej dôstojnosti, než sa vzdám takéhoto života. V strachu. V dusení. V totálnej panike. Prosím, preboha, pomôžte mi zaplatiť to, čo dlžím, aby som sa mohol pokúsiť obnoviť svoje zdravie a začať znova žiť. Chcem len zaplatiť všetko, čo dlžím, a nemusieť každý mesiac nesplácať... A mať aspoň na jedlo. Moja práca už nedokáže zaplatiť všetko. Moja závislosť vytvorená mojím utrpením ma priviedla až sem a som zúfalý... Pomôžte mi znovu žiť. Možno je už neskoro žiť svoje sny, vytvoriť si rodinu, mať domov, ale nie žiť v rovnováhe, liečiť sa a naučiť sa milovať predovšetkým seba. Pomôž mi...