Presne pred 8 rokmi sa mi život obrátil naruby. Zachránili ma doslova v poslednej chvíli. Lekári mi dávali 20 % šancu na prežitie. Nevzdala som sa a bojovala som. A bojujem dodnes. Ale teraz už s niečím iným. Je pravda, že stále som každý druhý deň závislá od prístroja a zákroku, ktorý mi zachraňuje život. Celé to trvá pol dňa. Každý druhý deň. Nemám nárok na invalidný dôchodok, pretože: 1) Nepodarilo sa určiť, kedy vzniklo postihnutie, čo znamená, že nemám nárok ani na sociálny dôchodok (ten prináleží osobám, ktoré ochoreli pred dovŕšením 16 rokov). 2) Hoci pracujem od 17 rokov, resp. som pracovala, bohužiaľ to nebolo na základe pracovnej zmluvy. Bola som v ťažkej situácii a vždy som súhlasila s prácou za podmienok, aké boli, takže často na základe objednávok atď. ZUS zamietol aj moju žiadosť o príspevok, ktorý dostávajú osoby s vysokým stupňom zdravotného postihnutia, ktorý mám aj ja. V dokladoch som osoba NESCHOPNÁ SAMOSTATNEJ EXISTENCIE, ale zo ZUS mi nepatrí absolútne nič. V súčasnosti sa živím už len z príspevku z MOPSu, ktorý, pozor, predstavuje celých 320 zlotých. Predala som, čo som mohla. Vymenila som byt za najmenší možný. Teraz mi chýbajú peniaze na všetko, na lieky, na poplatky, na jedlo. Vzdala som sa všetkého, čo som mohla. Obraciam sa na vás s prosbou o pomoc, lebo nemám inú možnosť. Sama som vždy pomáhala iným, teraz som to zase ja (pretože pred 12 rokmi som mala dočasne ťažkosti), kto musí odložiť hrdosť a ponížiť sa prosbou o pomoc. Pomôžte mi pomáhať iným. Už 5 rokov vediem projekt „Dialýza nie je rozsudok“, každý deň pomáham ľuďom s rovnakou chorobou ako ja nájsť si miesto v tejto ťažkej situácii – učím ich, čo sa smie a čo nie, pripravila som tabuľky zohľadňujúce to, čo je pre dializovaných dôležité, každý deň komunikujem cez internet s ľuďmi, ktorí nedostávajú informácie od lekárov. Z rôznych dôvodov. Ja som narazila na skvelých lekárov, ktorí ma veľa naučili. Vediem podpornú skupinu a tiež účet na sociálnych sieťach, kde ukazujem život s touto chorobou. A donedávna som tam zverejňovala aj recepty. Rada by som vytvorila e-knihu, momentálne si však nemôžem dovoliť produkty na to potrebné, ale verím, že sa k tomu vrátim. Mám svoj podcast pre ľudí na dialýze a ich rodiny, lebo aj oni tu potrebujú podporu. Ak ma podporíte, pomôžete mi pomáhať iným. Musím platiť účty ako každý, len nemám z čoho. Uvediem vám príklad: dala som faktúru na sociálku na sumu 300 zlotých za elektrinu a oni mi priznali pomoc, pozor, celých 50 zlotých. Hoci mi môj zdravotný stav momentálne nedovolí vykonávať fyzickú prácu – v zúfalstve som išla na niekoľko pohovorov –, pretože keď vidia môj životopis, všade ma pozývajú a hneď ma chcú zamestnať, ale keď počujú, že mám dialýzu každý druhý deň, odmietnu ma a pozývajú ma až po transplantácii. Práve na to sa teraz chcem sústrediť. Musím si dať spraviť zuby, čo bude tiež stáť nejaké peniaze, čo sa dá, urobím cez NFZ, ale niektoré veci budem musieť urobiť súkromne. Preto vás tak veľmi prosím o pomoc. Zvýšila som si odbornú kvalifikáciu, zmenila som odbor a dúfam, že sa vrátim na trh práce, hneď ako sa mi podarí stabilizovať môj zdravotný stav. Lebo teraz to nie je tak, že som mimo len v dňoch dialýzy. Často deň po nej ešte nemôžem vyjsť z domu, nieto ešte hovoriť o práci. Veľmi srdečne ďakujem všetkým, ktorí sa rozhodli mi pomôcť <3 lekár mi odobral stupeň zdravotného postihnutia, čo mi veľmi sťažuje život, lebo mi zobral príspevok vo výške 215 zlotých.