Kedysi som si predstavoval darcovstvo tak, že keď sme mladí, potrebujeme podporu my sami, ako dospelí sa už vieme uživiť sami a keď dospejeme a dosiahneme svoj cieľ, možno sa z toho, čo máme, podelíme aj s ostatnými.

Našťastie som sa však naučila, aká je to hlúposť.

Volám sa Dóra. Ako biologička som vedúca laboratória v spoločnosti v Mníchove, ktorá vyvíja lekárske diagnostické zariadenia a je súčasťou jednej z najväčších spoločností na svete vyrábajúcich tlačiarne. Keďže ide o medzinárodnú spoločnosť, mám kolegov mnohých národností. Sú medzi nimi ľudia, ktorí utiekli pred vojnou z Ukrajiny, a sú aj takí, ktorí prišli z jedného z najbezpečnejších miest na svete, z Islandu. Všetci majú dôvod na charitu. Jeden z nich vie, čo znamená strádanie, druhého zase vďaka silnej ekonomike svojej krajiny od malička učili charite.

Od nich som sa naučil, aký dobrý pocit je dávať.

Jedného dňa, krátko pred Vianocami, sme s niekoľkými kolegami išli rozdávať jedlo tým, ktorí to potrebovali. Myslela som si, že pomôžem, že trochu dať urobí dobre. Ale nečakala som, koľko toho dostanem ja. To, čo som tam videl, bolo, že ľudia, ktorí sa navzájom nepoznali, sa cítili bližšie k sebe, tváre sklesnutých ľudí sa rozjasnili a otvoril sa akýsi kanál medzi tými, ktorí by za iných okolností nikdy spolu nehovorili. Na tom mieste sa usadilo akési zvláštne šťastie. Bolo to čarovné. To, čo sa tam stalo, sa nedá zabudnúť. Zmenilo to osud. Pre mňa určite a kto vie, pre koľko ľudí z tých, čo tam boli.

Keď sme skončili a ja som sa vydal domov, cítil som bolestivú prázdnotu a želal som si, aby nebolo neskoro večer a rozdávanie jedla by trvalo ešte dlhšie.

Tak som sa rozhodol, že sa nechcem zaoberať ničím iným. Chcem pomáhať druhým všade. Na druhej strane však neviem a ani nechcem vyberať, kto pomoc dostane. Na svete je príliš veľa núdze a príliš veľká ekonomická nerovnosť.

Keďže som nikdy nevedel myslieť v malom, rozhodol som sa, že budem pilotom, ktorý bude dopravovať balíčky s pomocou tam, kde je to potrebné.

Chcem niečo urobiť pre svet, aby bol o niečo lepší, aby v ňom bolo o niečo viac lásky, aby som bol kanálom pre lásku, ktorá vo svete prúdi a ktorej nikdy nemôže byť dosť.

Mojím cieľom je založiť nadáciu, ktorá bude pomocnými balíkmi zásobovať nákladným lietadlom kdekoľvek na svete.

Na to si musím získať pilotnú licenciu. Na prepravu balíkov bude potrebné viacmotorové lietadlo. Pilotná licencia stojí približne 4 milióny forintov (10 000 €) a jej získanie môže trvať 1,5 až 2 roky. Učebná látka je náročná, preto som si skrátil pracovný čas, čo so sebou prináša zníženie platu a čerpanie mojich úspor. Z tohto dôvodu potrebujem podporu. Moje súčasné úspory pokryjú moje výdavky na 2 roky pri polovičnom úväzku.

Rád by som získal podporu na poplatky za výcvik pilota.

Mojím snom je, aby svet po Červenom kríži spoznal ďalší symbol, ktorý bude vždy znamenať pomoc. Symbolom nadácie bude biely motýľ, kvôli motýľovému efektu. Jediný malý dobrý úmysel môže mať obrovský vplyv na životy iných ľudí na druhej strane sveta. Motýľ zamával krídlami pri rozdeľovaní jedla v Mníchove a kto vie, kam až dosiahne jeho vplyv...

Srdečne ďakujem za každú pomoc a prajem si, aby si aj ty mohol zažiť to šťastie, ktoré som zažil ja pri rozdeľovaní jedla. Prajem si, aby som ti v tom raz mohol pomôcť aj ja.