Mám 42 rokov a od 27 rokov bojujem s generalizovanou úzkostnou poruchou,panickou poruchou,posttraumatickou stresovou poruchou,niektoré veci by človek nemal ani zažiť alebo vidieť čím som staršia tým je to horšie PTSD je beh na dlhú trať,ale nevzdávam sa a neľutujem sa , mám krásnu dcéru 22 rokov. Mám svojho lekára a terapiu ale jediné čo je pre mňa nedostupné sú moje zuby na hornom podnebí nemám žiadne , pred 10 rokmi som požiadala svojho zubára aby mi ich vytrhol nevydržala som opravu , vtedy som dva roky nevychádzala z domu ležala som v posteli bojovala som každý deň nemohla som dýchať myslela som že sa nonstop dusím , že dostanem infarkt atď. Toto sú typické prejavy úzkostnej poruchy. Na horné podnebie som si nechala urobiť protézu, ktorú mám dodnes, nesedí mi, nejem s ňou, takže ju mám v šuplíku. dolné zuby mám tiež zlé, kúpila som si cez internet nejaký plast, aby som ich zlepila. Môj stav sa za tie roky, čo sa učím žiť s touto poruchou, zlepšil, nebudem klamať, ťažko sa mi to hovorí, ale boli mesiace, keď mi bolo jedno, či si umyjem alebo vyčistím zuby. Teraz keď som na tom lepšie mám problém s prácou nikde vás nevezmú bez zubov aj keď mám vyššiu kvalifikáciu jediné miesto kde ma zoberú je čistenie alebo umývanie áut,je to frustrujúce som ešte mladý človek ale zuby sú vizitkou človeka.nemôžem si dovoliť ísť na kliniku a robiť si zuby na splátky. Môžem priložiť fotky a oznámiť, že uvedené poruchy sú naozaj to, čo mám. Bola by som nesmierne vďačná za akúkoľvek podporu veľmi sa chcem zapojiť do spoločnosti,ale toto ma brzdí