Roky zdravotných problémov, vážnych zdravotných ťažkostí a stresu, a napriek tomu sme sa veľmi snažili, aby sme mali čo najlepší život. Žiaľ, v dnešnej ekonomickej situácii sme nedokázali dosiahnuť náš cieľ mať vlastný, súkromný, kúsok šťastia a radosti. Domov!

Môj manžel (44) sa kvôli mne (31) presťahoval do krajín, kde nehovorí jazykom a nerozumie kultúre, urobil ma najšťastnejším človekom na svete, a potom 2 mesiace po našom svadobnom dni dostal mŕtvicu, prišiel o prácu, nedostal výplatu. Nasledujúce desivé dni boli plné úprimného strachu, smútku, ale aj nádeje, a to všetko, keď sme uviazli v slučke existenčnej krízy. Covid sa stal, žiadna práca, vydržiavanie z jedného platu vrátane podpory mojich rodičov, veľa dlhov, žiadne východisko. Odvtedy to bol boj.

Dodnes nie sme schopní pevne stáť na vlastných nohách. Hovorí sa, že nie si slabý, ak požiadaš o pomoc, tak sme si povedali, že to skúsime.

Obraciame sa jeden na druhého s prosbou o lásku a podporu, ale chceli by sme vybudovať niečo, čo by sme mohli spoločne živiť a žiť svoj sen.

Vopred vám ďakujeme!