Kostol v Cserépváralja je mimoriadne dôležitým dielom nielen v celkovom diele jeho autora László Csabu, ale aj v dejinách maďarskej architektúry. Kostol bol dokončený v roku 1961 za aktívnej spolupráce miestnej obce. Je to prvý skutočne moderný kostol povojnového obdobia. Za uplynulých 60 rokov sa stav kostola výrazne zhoršil. Jeho obnova sa

maďarskej vlády sa uskutočnila v roku 2023. K významu kostola prispieva okrem jeho architektonických hodnôt aj jeho výtvarné umenie. László Csaba zapojil do tvorby oltárneho priestoru dvoch v tej dobe vysoko cenených a široko uznávaných súčasných výtvarných umelcov, Bélu Kondora a Józsefa Somogyiho. Kondor vytvoril dvere svätostánku, zatiaľ čo Somogyi vytvoril korpus.

Korpus je raným príkladom Somogyiho mimoriadne expresívnych stvárnení, ktoré bez kríža, čisto prostredníctvom pohľadu na telo, hovoria o utrpení sebaobetovania. Keďže farnosť nemala peniaze na odliatie do bronzu, Somogyi daroval kostolu model vyrobený zo sadry. Sochu pripevnili k stene pomocou háčikov zabudovaných do chrbta, končatiny tak voľne viseli vo vzduchu – korpus tak vyzeral, ako by sa vznášal pred bielou omietkou. Veriaci však diela prijali s nevôľou, dvere svätostánku premaľovali a korpus premiestnili do predsiene kostola. Preto László Csaba odcestoval do Cserépváralja a po dohode s vtedajším farárom diela odstránil.

Architektonická obnova, ako aj otvorenosť miestnych obyvateľov a dedičov umožňujú nielen obnovenie kostola verne podľa pôvodného stavu, ale aj vrátenie dvierok svätostánku a korpusu na ich pôvodné miesto. Maľbu predtým na vlastné náklady reštauroval László Csaba, dedičia architekta ju uchovali a po správach o obnove budovy iniciovali jej vrátenie na pôvodné miesto.

Sochu sme v roku 2023 našli v stolárskej dielni u dedičov. Uloženie na tomto mieste ju zachránilo pred zničením, ale na viacerých miestach bola poškodená a silne zdevastovaná. Sochár János Meszlényi, žiak Somogyiho, predložil návrhy na identifikáciu poškodenia a preskúmanie možností reštaurovania. Veriaci aj dedičia by uvítali, keby sa popri dverách svätostánku mohol na svoje pôvodné miesto vrátiť aj korpus, avšak jeho súčasný stav to neumožňuje. Stavba úplne vyčerpala sumu štátnej dotácie, peniaze, ktoré miestna komunita našetrila, boli použité predovšetkým na výrobu kostolného nábytku

. Preto architekti rekonštrukcie (Partizan Architecture: Zoltán Major, Péter Müllner) a spolupracovníci hľadajú pomoc, aby toto jedinečné dielo Józsefa Somogyho mohlo opäť žiariť v pôvodnej kráse a stave.