Volám sa Rudolf Kutas a som dôchodca. Pred 16 rokmi som sa presťahoval z Budapešti do obce Átány. Po pár týždňoch pobytu som začal vnímať, v akej životnej situácii sa nachádza rómska menšina. Začal som sa venovať deťom a z letnej kuchyne som vytvoril spoločenský priestor. Po škole ku mne deti s radosťou chodili. Spoločne sme si navzájom pomáhali pri príprave domácich úloh na daný deň a potom sme sa hrali. Spoločenské hry, korálkové náhrdelníky, ručné práce, hry na dvore atď. Bohužiaľ, zasiahla politika, pretože starosta začal vyhrážať rodičom detí, že ak budú ich deti chodiť ku mne, nedostanú verejné práce. Tak sa stalo, že deti bohužiaľ postupne prestali chodiť na spoločné aktivity. Potom sa už neodvážili prísť. S partnerom sme však našli príležitosti, pri ktorých sme sa im mohli venovať. Takou príležitosťou bolo napríklad Veľká noc, keď sme pre nich zorganizovali hľadanie vajec, alebo súťaž ku Dňu detí, ktorú sme po predchádzajúcej dohode s riaditeľom kultúrneho domu chceli usporiadať v záhrade kultúrneho domu, ale starosta to nepovolil. takže na základe mojej písomnej žiadosti, ktorú svojím podpisom schválil, sme boli nútení usporiadať ho na skládke odpadu v obci. Mohol by som ešte dlho písať o tom, v čom všetkom som sa snažil pomáhať menšine žijúcej tu, ale v súčasnosti je ich najväčším problémom zabezpečenie živobytia. Z darov im občas viem zabezpečiť oblečenie, ale tým nedokážem skutočne zlepšiť ich kvalitu života. Z sumy, ktorú ste poslali, by som chcel v prvom rade podporiť deti tak, že ich vezmem na miesta, kde na ne pôsobia iné vplyvy okolia, čím sa rozvíja ich sebavedomie. Samozrejme by sa mala určitá suma vyčleniť aj na stravu, pretože ich rodičia nemajú pravidelný príjem, a preto sa stáva, že celé dni nejedia. Ďalej na také kreatívne aktivity, ktoré budujú komunitu a vytvárajú súdržnú skupinu ľudí, ktorí by ako dospelí chceli žiť v inej kvalite života.

Problém je veľký a s vďakou vás prosím o pomoc.

Rudolf Kutas

Átány Árpád vezér utca 6.

+36 30 140 1920