Dobrý deň, volám sa Michal a mám 35 rokov.

Žil som celkom normálnym životom, až kým mi pred tromi rokmi do života nevstúpili zdravotné problémy a bolo ťažké nájsť ich skutočnú príčinu.

Postupne ma to vyradilo z normálneho života, prišiel som o prácu a takmer o všetko, čo som dovtedy mal, a dostal som sa na úplné dno.

Pustila som sa do dlhého boja so zdravotníckym systémom, aby som mala šancu ďalej žiť.

Netušil som, že netušená "banalita" mi prekope život a čakajú ma tri operácie, o ktoré budem bojovať zo všetkých síl, ktoré v sebe nájdem.

Problémy sa zhoršili, keď som ťahal ťažké veci. Chodil som od čerta k diablovi a všetky vyšetrenia, často len s prehľadom, končili záverom, že som zdravý a že som problémy prekonal, že to prejde, že som mladý.

Takto to pokračovalo niekoľko mesiacov, až kým neprešiel celý rok a ja som prepadol zúfalstvu a bol som rád za každú chvíľu, keď som si mohol ľahnúť, zlepšilo sa mi to. Hore a potom zase dole. Tak dlho, ako som len mohol.

Postupne mi začalo byť zle takmer po každom jedle, nemohla som poriadne chodiť na záchod a k tomu všetkému som mala studené končatiny a často som mrzla aj počas teplých a slnečných dní. Navyše som postupne nezdravo schudol a celé dni som prespal.

Táto situácia vyvrcholila tým, že som dostal črevnú infekciu, na ktorú som musel začať užívať lieky na odčervenie. Po niekoľkých týždňoch som sa jej úspešne zbavil a myslel som si, že som vyhral boj, že budem konečne v poriadku. Cítil som však, že v mojom tele stále niečo nie je v poriadku, zameral som sa na podbruško, kde to pri pohmate stále čudne bublalo a bolesť sa sústredila na jedno miesto.

Týždeň nasledoval za týždňom, lekár za lekárom a mne neostávalo nič iné, len cez úškrny požiadať aspoň o ultrazvuk, aby sa mi niekto pozrel do tela, pretože na ten ma ešte nikto neposlal.

Tam sa pohli ľady, lekár mi oznámil, že mám v slabinách niekoľkocentimetrovú prietrž. Veril som, že to je ono a že to bude v poriadku. Napriek obavám, že budem musieť podstúpiť operáciu, som nakoniec úspešne našiel chirurga, ktorý prietrž napravil.

Keďže som mal prietrž už dlho, rekonvalescencia bola veľmi bolestivá, najmä postupné krvácanie tela, ale vydržal som a zlepšil sa.

Bohužiaľ, zďaleka to nebolo stopercentné ..... a po niekoľkých mesiacoch sa zistilo, že mám prietrž aj na opačnej strane slabín a budem musieť podstúpiť ďalšiu operáciu, inak sa nepohnem.

Opäť dúfam, že po tom všetkom musí byť FUCKING IT.

Nebolo to tak. Operujúci lekár mi príliš skoro odporučil plnú fyzickú záťaž, čo sa neskôr ukázalo ako veľmi zlý nápad.

Niekoľko týždňov po operácii som opäť začala chodiť k lekárovi s tým, že sa mi vracajú problémy, ktoré som mala pred operáciou, ale ubezpečovali ma, že môj problém je len v mojej hlave a mám sa s tým vyrovnať, všetko sa zlepší.

Prekonávala som to niekoľko mesiacov, až som sa opäť dostala do situácie, keď som nemohla ísť na záchod a mala som neznesiteľné bolesti, a namiesto toho, aby som išla do práce, skončila som na pohotovosti a bezvýsledne som sa dožadovala ďalšieho ultrazvuku.

Veci sa začali hýbať až na jeseň tohto roku, keď som sa dostala na ultrazvuk, kde sa zistilo, že sieťka určená na opravu prietrže a spevnenie brušnej steny nedrží, časť z nej sa vyhrnula a pod ňou je akási výduť, ktorá tlačí na črevo.

S týmto som sa vrátil k lekárovi, ktorý mi operoval obe strany slabín, presvedčený, že problém vyrieši a ja budem konečne v poriadku. Stretol som sa však so studenou sprchou a úplným odmietnutím a s tým, že si vymýšľam, napriek tomu, že som mal v rukách jasný nález z ultrazvuku, ktorý určil, čo je zlé, s tým, že to nič nie je a nie je to problém.

Pomoc som našla až po dlhom čase v Liberci, na klinike hernií, kde mi ponúkli riešenie situácie, ktoré bolo aj rýchle a mohla som sa tešiť, že konečne budem mať pokoj.

Dnes, 9. decembra 2024, som takmer 14 dní po operácii a revízii oboch slabín a náprave predchádzajúcich pochybení lekára, ktorý operoval predtým... a môj stav sa zlepšuje, navyše s očakávaním, že už budem mať v budúcnosti kontroly a prípadne včasnú operáciu, aby sa celá táto situácia neopakovala a nevliekla sa roky...

Želám si, aby som mal dostatok času nechať všetko zahojiť a neponáhľať sa do práce. Aby sa to všetko neopakovalo, veľa ma to vzalo a vyčerpalo v mnohých smeroch aj moje okolie a priateľov.

Veľmi by som si prial, aby som mohol opäť fungovať ako človek a vrátiť ľuďom okolo seba aspoň trochu radosti už len tým, že sa dám dokopy a všetko zvládnem a budem opäť žiť svoj život.

Ďakujem za prečítanie a možnosť aspoň sa podeliť o tieto ťažkosti.

Prajem vám veľa zdravia,

Michal