🇭🇺Pomôžte mi, aby som svoje mládí nestrávil uväznený medzi štyrmi stenami a na záchode!

Drahí priatelia, známi a ľudia s ochotou pomôcť!

Pre 24-ročného chlapca by mal byť život o basketbalovom ihrisku, spoločných výletoch na bicykli a slobode. Pre mňa je však realita úplne iná. Zatiaľ čo moji rovesníci plánujú svoju budúcnosť, moje každodenné dni ovplyvňuje závažné ochorenie pankreasu, ktoré úplne prevzalo kontrolu nad mojim životom.

Mnohí už počuli o živote s Crohnovou chorobou. Aj to sú stavy, ktoré človeka skúšajú, ale moje ochorenie je ešte nemilosrdnejšie. Musím bojovať nielen s bolesťou, ale aj s touto ponižujúcou situáciou, že väčšinu dní trávim na záchode. Stáva sa, že musím chodiť na toaletu každú pol minútu, čo mi prakticky znemožňuje opustiť byt alebo stráviť aspoň hodinu bezstarostne s priateľmi.

Kvôli mojej chorobe moje telo nefunguje tak ako telá ostatných. Je to, ako keby ma k kúpeľni pripútaval neviditeľný reťaz. Kým pre ostatných je prirodzené nasadnúť na bicykel alebo ísť na ihrisko zahrať si basketbal, pre mňa je to nedosiahnuteľný sen. Aj ja chcem len normálny život. Chcem žiť ako „normálny“ človek, ktorý sa nebojí ďalšieho záchvatu a pre ktorého pohľad na toaletný papier a dlaždice neznamená celý svet.

Táto choroba nielenže ničí moje telo, ale berie mi aj slobodu. Obraciam sa na vás, lebo sa nechcem zmieriť s tým, že moje mladosť sa stratí medzi štyrmi stenami. Každá podpora, nech je akokoľvek malá, ma priblíži o krok bližšie k liečbe, pomôckam alebo rehabilitácii, ktoré mi môžu vrátiť mobilitu a ľudskú dôstojnosť.

Prosím, pomôžte mi, aby som nielen prežil, ale aby som konečne mohol aj žiť! Pomôžte mi, aby som mohol opäť športovať a aby ma nedefinovala moja choroba, ale moje túžby.

S vďačným srdcom ďakujem za každé zdieľanie a podporu!

EN:

Prosím, pomôžte mi, aby som nestrávil svoje mladosť uväznený medzi štyrmi stenami a toaletou.

Drahí priatelia, známi a dobrosrdeční ľudia,

Pre 24-ročného mladíka by mal byť život o basketbalových ihriskách, výletoch na bicykli s priateľmi a slobode. Pre mňa však realita vyzerá úplne inak. Kým ľudia v mojom veku plánujú svoju budúcnosť, môj každodenný život ovláda závažné ochorenie pankreasu, ktoré úplne prevzalo kontrolu nad mojim životom.

Mnohí ľudia už počuli o živote s Crohnovou chorobou. Tieto ochorenia sú už samy osebe mimoriadne náročné, ale moja choroba je ešte neúprosnejšia. Musím bojovať nielen s neustálou bolesťou, ale aj s ponižujúcou skutočnosťou, že väčšinu dní trávim na toalete. Niekedy musím ísť každých tridsať sekúnd, čo mi prakticky znemožňuje opustiť dom alebo stráviť čo i len jednu bezstarostnú hodinu s priateľmi.

Kvôli mojej chorobe moje telo nefunguje tak, ako telá ostatných. Mám pocit, akoby ma k kúpeľni priväzoval neviditeľný reťaz. Kým ostatní môžu prirodzene nasadnúť na bicykel alebo si zájsť zahrať basketbal, pre mňa je to nedosiahnuteľný sen. Chcem len normálny život. Chcem žiť ako „obyčajný“ človek – niekto, kto nežije v strachu z ďalšieho záchvatu a ktorého svet nie je definovaný toaletným papierom a kachličkami v kúpeľni.

Táto choroba nielenže ničí moje telo, ale aj mi berie slobodu. Obraciam sa na vás, lebo nechcem akceptovať, že moje mladosť by mala zmiznúť medzi štyrmi stenami. Každá podpora, nech je akokoľvek malá, ma priblíži o krok bližšie k liečbe, zdravotníckym pomôckam alebo rehabilitácii, ktoré by mi mohli vrátiť mobilitu a ľudskú dôstojnosť.

Prosím, pomôžte mi nielen prežiť, ale konečne aj žiť. Pomôžte mi vrátiť sa k športu a umožnite, aby ma definovali moje sny – nie moja choroba.

S úprimnou vďakou vám ďakujem za každé zdieľanie a každú podporu.

Pomôžte mi vymaniť sa z otroctva štyroch stien a toalety!

Drahí priatelia, známi a ľudia s dobrým srdcom!

Pre 24-ročného chlapca by sa život mal točiť okolo basketbalového ihriska, spoločných výletov na bicykli a pocitu slobody. Pre mňa však realita vyzerá úplne inak. Kým moji rovesníci plánujú svoju budúcnosť, môj každodenný život diktuje ťažká choroba pankreasu, ktorá nad mnou prevzala úplnú kontrolu.

Mnoho ľudí počulo o Crohnovej chorobe alebo o živote so stómiou (vyvedeným črevom). Sú to nesmierne ťažké skúsenosti, ale moja choroba je ešte nemilosrdnejšia. Musím bojovať nielen s prenikavou bolesťou, ale aj s ponižujúcou situáciou, keď väčšinu dňa trávim na toalete. Sú chvíle, keď tam musím behať každú pol minútu, čo mi prakticky znemožňuje vyjsť z domu alebo stráviť aspoň hodinu s priateľmi.

Kvôli chorobe moje telo nefunguje tak, ako u ostatných. Cítim sa, ako keby som bol pripútaný neviditeľným reťazom k kúpeľni. To, čo je pre ostatných prirodzené – ako jazda na bicykli alebo hádzanie do koša na ihrisku – pre mňa zostáva nedosiahnuteľným snom. Aj ja chcem proste žiť normálne. Chcem byť „obyčajným“ človekom, ktorý sa nebojí ďalšieho záchvatu a pre ktorého svet nie je len pohľad na dlaždice v kúpeľni.

Táto choroba nielenže ničí môj organizmus, ale berie mi aj mladosť a slobodu. Obraciam sa na vás, lebo sa nechcem zmieriť s tým, že moje najlepšie roky zmiznú za zatvorenými dverami izby. Každá podpora, aj tá najmenšia, ma približuje k liečbe, liekom alebo rehabilitácii, ktoré mi môžu vrátiť schopnosť fungovať a ľudskú dôstojnosť.

Prosím, pomôžte mi, aby som prestal len prežívať a konečne začal žiť! Pomôžte mi vrátiť sa k športu, aby o tom, kým som, rozhodovali moje vášne, a nie choroba.

Z celého srdca ďakujem za každé zdieľanie a každý príspevok! 🇵🇱