Budujeme záchrannú sieť pre osamelých mladých ľudí
Budujeme záchrannú sieť pre osamelých mladých ľudí
Pôvodný text Maďarský preložený do Slovenská
Pôvodný text Maďarský preložený do Slovenská
Aktualizácie3
-
💚 Príbeh nášho malého Kung-fu Pandu a zelených srdiečok 💚
Ricsi je mladý muž vo veku okolo dvadsať rokov. V nadácii ho voláme jednoducho: náš malý Kung-fu Panda. Nielen kvôli jeho postave, ale aj preto, že málokedy stretnete takého dobrosrdečného, tichého a milého človeka.
A pritom Ricsiho život mal veľmi ťažký začiatok.
Matka ich opustila a otec ich roky týral. Ricsi dodnes so slzami v očiach rozpráva, ako veľmi ho bolí, že nedokázal ochrániť svojho súrodenca. A keď jeho súrodenec prosil o pomoc, neodvážil sa postaviť na jeho stranu. Bál sa.
Otec im hrozil, že ak sa odvážia prehovoriť, skončia v štátnej starostlivosti. Ricsi už vtedy videl v škole, ako sa zaobchádza s deťmi v štátnej starostlivosti. Videl posmešky, stigmatizáciu, pohŕdanie. Strašne sa toho bál.
A napokon sa to stalo jeho osudom.
Odobrali ich z rodiny. Nasledovali detské domovy, pestúnske rodiny, jedno miesto za druhým. A hoci z neho vyrástol vysoký, silný chlapec, nejako vždy zostal obeťou. Zažil veľa týrania. Došlo aj k týraniu v detskom domove, po ktorom bolo začaté trestné stíhanie a páchateľ, detský dozorca, nakoniec skončil za mrežami.
Ricsi však zostal na nohách.
Keď ho vo veku 18 rokov – tak ako toľko mladých ľudí v štátnej starostlivosti – prakticky vyhodili do života bez akejkoľvek pomoci, snažil sa nájsť oporu. Rozumne využil podporu na začatie života, hľadal si spoločníkov, nasťahoval sa do podnájmu a začal pracovať.
A pekne, pomaly si vybudoval život.
Získal dobré zamestnanie. Pracuje v kancelárii. V poslednom období dosiahol viacero úspechov. To všetko dosiahol úplne sám, vlastnými silami, bez akejkoľvek podpory.
Najsmutnejšie však je, že nakoniec sa dostal do problémov nie vlastnou vinou.
Pred pár rokmi zomrel otec, od ktorého Ricsi okrem facky nedostal takmer nič. Nikto mu však nebol nablízku, kto by mu povedal, že dedičstvo je možné odmietnuť.
A tak ho nakoniec dostihli exekútori.
Zablokovali mu účet, začali mu zrážať plat a nakoniec mu na konci mesiaca zostalo toľko peňazí, že nemohol zaplatiť ani nájomné. Zo dňa na deň mohol skončiť na ulici.
Vtedy nás našiel.
A viete, čo je na Ricsim najvýnimočnejšie?
Že ani po tom všetkom neztrpel.
U nás je to ten, o ktorom všetci hovoria len ako o „dobrom chlapcovi“. K novoprichádzajúcim mladým ľuďom ho vždy priradíme, lebo im trpezlivo pomáha. Naučí ich nakupovať, hospodáriť s peniazmi, spoločne variť, organizovať si všedné dni. Je starším bratom pre tých, ktorí majú možno prvýkrát v živote skutočný domov.
A zatiaľ čo systém sa ju dodnes snaží dobehnúť, ona vždy hovorí to isté:
keď už dostal pomoc, chce ju aj on odovzdať ďalej ostatným.
Tu vidíte, ako pomáhala pri zútulňovaní domu pre začínajúcich dospelých v Lőrinci.
Nedávno sme oslavovali jeho 26. narodeniny. 💚
Ricsi mi totiž posiela všetky správy so zelenými srdiečkami, preto som mu upiekla tortu zdobenú zelenými srdiečkami.
Možno to vyzerá ako maličkosť.Ale pre človeka, ktorý počas celého života dostal len málo lásky, niekedy aj torta znamená:
„si dôležitý.“
A Ricsi je dôležitý. 💚
0KomentáreZatiaľ žiadne komentáre, komentujte ako prvý!
Pridávajte aktualizácie a informujte podporovateľov o priebehu kampane.
Zvýši sa tým dôveryhodnosť vášho fundraisera a angažovanosť darcov.
Popis
Pred rokom som mal sen.
Že aj tí mladí ľudia, ktorí vypadli zo všetkých záchranných sietí, budú mať v živote šancu. Tí, ktorí vo veku 18 rokov stoja na ulici bez dokladov, bez rodiny, bez opory. Ktorí nevedia, kde strávia noc. Nevedia, ako vybaviť úradnú záležitosť. Nevedia, ako si rozvrhnúť peniaze. Nevedia, ako žiť bezpečne a v systéme.
Na tento účel som založil nadáciu „Nie si s nami sám“.
Za posledný rok sme pre nich vytvorili domy pre začínajúcich dospelých. Zabezpečili sme im mentorov, hľadali sme im prácu, podporovali sme kurzy, poskytovali sme sociálnu a duchovnú podporu a ukázali sme im aj to, ako je možné znovu vybudovať poriadok v rozpadnutom živote.
Maďarská spoločnosť v poslednom čase ukázala, že pre ňu je dôležitá otázka ochrany detí, ktorej osud detí v štátnej starostlivosti je jednou z najťažších častí, úlohou, s ktorou sa zatiaľ žiadnemu systému nepodarilo naozaj dobre vyrovnať. V súčasnosti sa čoraz viac ľudí angažuje za jednotlivého mladého človeka, za jednotlivý ťažký osud, za jednotlivý ľudský príbeh. Ale nie vždy je pre jedného človeka dobré riešiť veľa vecí naraz, najmä ak chceme dosiahnuť systémovú zmenu.
Teraz žiadame komunitu ľudí, aby sa nepostavila len za jeden príbeh, ale aj za fungujúci model. Za model, ktorý sa nesnaží riešiť momentálne krízy, ale snaží sa znovu vybudovať ľudské životy.
Pretože ochrana detí nemôže skončiť v momente, keď mladý človek dosiahne osemnásť rokov.
Skutočný život sa často práve vtedy naozaj začína.
A my vidíme, že ak sú pri týchto mladých ľuďoch dospelí, ktorým sa odvážia veriť, ktorí ich vezmú za ruku a naučia ich aj tie najjednoduchšie veci – ako si rozdeľovať peniaze, ako vybavovať záležitosti, ako udržiavať poriadok okolo seba, ako si zostaviť denný program, ako sa osvedčiť na pracovisku – potom sú naozaj schopní začať nový život.
Mnohí z vás si teraz myslíte, že na to sú tu poradenské centrá. Je to tak, lenže majú veľmi málo miest pre mužov, prijímajú ich až po prechodnom období a majú veľmi málo ešte nadšených a empatických odborníkov. Takí ľudia existujú, len ich je príliš málo.
V decembri sa do našich prenajatých domov nasťahovali prví nájomníci.
Dnes ich je už 19. Väčšina z nich pracuje a študuje. Niektorých povýšili v práci. Niektorí už absolvujú druhý kurz. Niektorí vychovávajú svoje vlastné deti v stabilných podmienkach. Niektorí sa vydali na cestu, o ktorej predtým všetci hovorili, že je nemožná, a teraz pracujú, tvoria a sú čoraz samostatnejší.
Medzi našimi „deťmi“ sú obete závažných trestných činov, mladí ľudia poškodený systémom ochrany detí, ako aj osoby zapojené do prípadov v Bicske a na Szőlő ulici. Mnohí z nich sú už sami rodičmi.
Považujeme za dôležité zachovať ich anonymitu a ľudskú dôstojnosť. Nepoužívame ich ako reklamné tváre. Nevystavujeme ich na obdiv. Verejnosť spoznáva tých, ktorí sa k tomu z vlastnej vôle zaviažu, s menom a tvárou.
Teraz sme dosiahli zlomový bod.
Nadácia prechádza reorganizáciou. Hoci máme šesť aktívnych domovov a 19 zverencov, ktorých život a stabilita sú pre nás prvoradé, naše cesty sa s predchádzajúcou trojčlennou správnou radou rozišli a začalo sa zriaďovanie novej správnej rady. Na prevzatie takejto veľkej zodpovednosti je však potrebné zistiť, či je organizácia schopná udržať a prevádzkovať zadané a prebiehajúce úlohy.
V nasledujúcich týždňoch by sme radi úprimne zistili, či má táto práca takú spoločenskú podporu, na ktorú sa dá spoľahlivo stavať aj v dlhodobom horizonte.
Preto teraz spúšťame komunitnú kampaň.
Nie preto, že si myslíme, že vieme pomôcť každému.
Ale preto, že veríme, že čo najviac ľuďom môžeme dať skutočnú šancu na lepší život.
A pretože veríme, že spoločne môžeme budovať skutočnú budúcnosť.
Budeme mať rok. Teraz sa otvárajú dvere, za ktorými čakajú možnosti získania grantov, verejnoprospešná činnosť a čoskoro aj možnosť prijímať 1 % z daní. Ale až tam môže túto iniciatívu doviesť spoločná snaha spoločnosti.
V nasledujúcich dvoch týždňoch by sme radi zistili, či považujete to, čo robíme, za dobré a či je podpora toho, čo sme si vzali na starosť, dostatočne silná na to, aby sme na tom mohli budovať v dlhodobom horizonte.
