2025.07.09.

Lekár by potom operoval výmenu bedrového kĺbu.

Alebo štát.

Alebo Sociálna poisťovňa. Čokoľvek.

Rozhodol som sa, že o tom musím napísať.

Podrobne.

Časť 1.

Byť zranený je proces. Vždy. Neexistuje nič také ako nie. Koniec koncov, v roku je 365 dní, takže 365-krát si myslíte, že to bude horšie.

Alebo lepšie. Kto vie...

Nebolí to... tak veľmi, keď tancuješ. Je to trochu psychológia, myslím si. Len ma sakramentsky štve, že vidím, že sa mi darí horšie ako chromým tanečníkom...

Bývalý profesionál...

Musím sa smiať.

A ja to učím, čistý Mekk Master.

Trapný učiteľ tanca... no... ha ha ha... ha ha ha ha ha ha ha ha ha!

Udavač je už minulosťou...

A zdvíhanie nôh. Nikdy som si nemyslel, že to bude ťažké. No, je to tu.

Raz:

Pondelok: OldBoys , Pecsa.

Utorok: Rocky Party Alcatraz,

Streda: Cadillac, Almássyho námestie,

Štvrtok: Vtáky,

...neuhádnete...

Piatok: akýkoľvek druh spoločenského tanca.

Sobota: Horúčka sobotňajšej noci.

Nedeľa: Ötórai Tea.

Mám ho rád už desaťročia...

35 rokov súťažného tanca a teraz...

Aké to je žiť život, ktorý sa stále hýbe, žije, pulzuje a potom je odsúdený na to, aby prešiel do kontemplatívneho režimu!

Nie som na dôchodku.

Myslím, že nikdy nebudem!

Tanečné kurzy, tábory, večierky, plesy, podujatia, tanečné víkendy.

Umm...

Aflamin. Je to názov lieku proti bolesti. Na predpis.

Musím sa smiať. Nikdy v živote som nežil na žiadnych liekoch. A teraz...

Nikto nevidí, že je to sračka.

Nikto nevidí, že je to rachotina.

Len to, že kríva.

Do riti!

Ale robím to, lebo to od vás očakáva život, moja práca, moji partneri, moji študenti.

Je to vlastne správne!

Pretože ťa to udržiava pri živote.

Chodím, robím, žijem, učím.

Aj dnes.

A potom naaaaaaj, dlhý povzdych.

Nech žije sociálne zabezpečenie!!!

Pretože 09.07.2025.

Čau!:))))