Toto je Ana*. Je to moja mladšia sesternica. Hoci sa obe blížime k štyridsiatke, stále ju vnímam ako dieťa. Dieťa, ktoré v živote veľa pretrpelo. Ale teraz nemá zmysel, aby som vám to všetko rozprávala. 

Nemá veľké sny. Teda má, ale momentálne ich trochu odložila, lebo ju život udrel do tváre a zo všetkých strán. Momentálne je jej snom žiť. A ak to pôjde, žiť dôstojne a riešiť ostatné problémy, ktoré jej neustále klopú na dvere. Riešiť ich, jeden po druhom, všetky.  

Prvou veľkou prekážkou je tá nemilosrdná diagnóza, ktorá každému naháňa husiu kožu a každého paralyzuje. Je to niečo, čo môžeme len dúfať, že sa nás nedotkne, alebo že čoskoro objavíme zázračný liek. 

Áno, je to rakovina. Veľmi agresívny karcinóm prsníka , ktorý, hoci je odhalený relatívne rýchlo, má 90 % šancu na rozšírenie. To znamená, že si vyžaduje mastektómiu (odstránenie prsníkov), chemoterapiu a následnú rekonštrukciu prsníkov. Čo celkovo stojí najmenej 10 000 eur. Áno, v súkromnej sfére. Tam našla empatického, trpezlivého lekára, ktorý jej krok za krokom vysvetlil, čo táto diagnóza znamená a aké má alternatívy. 

Aké riziká hrozia, ak nepodstúpi operáciu? Rýchle metastázy, KI-47 90 % – vysoký stupeň proliferácie – rakovina sa môže v tele veľmi rýchlo rozšíriť. Stále čakáme na výsledok biopsie lymfatických uzlín, aby sme zistili, či sú metastatické. Ak áno, bude potrebné ich odstrániť. 

Teraz sa pravdepodobne spýtate: 

Prečo v súkromnej sfére, ak nemá peniaze? Nech sa operuje v štátnej nemocnici, kde to uhradí štát. 

Keďže sa nachádzala v zúfalej situácii, absolvovala vyšetrenia v mnohých štátnych aj súkromných nemocniciach a klinikách. Bohužiaľ, v Onkologickom inštitúte zažila bolestivú a sklamaním naplnenú skúsenosť: bola s ňou zaobchádzané bez rešpektu a empatie. Nižšie uvádzam dialóg:

A: Aká je diagnóza? Umriem?

Lekár: (stroho) Áno.

A (myslela som si, že žartuje): Aká je diagnóza?

Lekár: To, čo som tušil. 

A: Spočiatku sme predpokladali, že ide o niečo benígne. Všetci lekári mi povedali, že s najväčšou pravdepodobnosťou ide o benígny nádor. Tak čo to je?

Dr.: Rakovina. 

Následne mi povedal, aby som sa poradila s onkológom, a rýchlo odišiel.

Tak sa dostala do súkromnej kliniky, kde s ňou zaobchádzali s porozumením a empatiou a kde jej krok za krokom vysvetlili, čo znamená diagnóza, aké vyšetrenia ju ešte čakajú a aká liečba sa odporúča (operácia a chemoterapia, pričom poradie sa stanoví na základe výsledkov všetkých analýz). 

Načo potrebuje rekonštrukciu? 

Chcem vám len položiť nasledujúcu otázku: dámy, keby ste vo veku 37 rokov prišli o obe prsia, ako by ste vnímali život? Považovali by ste to ešte za normálny život, hoci len v najmenšej miere? A pánom kladiem nasledujúcu otázku: ako by ste vnímali ženu, ktorá už nemá prsia, hoci ich kedysi mala? Mohli by ste sa na ňu pozerať rovnako ako predtým, alebo by ste nevyhnutne cítili súcit?

To znamená, že chce peniaze na silikónové implantáty? 

Myšlienka na plastickú operáciu je jej vzdialená. Odkedy ju poznám (teda odkedy sa narodila), nikdy o niečom takom nehovorila. Ani len zo žartu. 

Ale, vidíte, tu vstupuje do hry tá dôstojnosť, o ktorej som hovoril vyššie. Ako môžete žiť dôstojne vo svete, ktorý, či to chceme alebo nie, je dosť povrchný? Ako môžete ďalej žiť so sebou samým, keď vám bola odstránená posledná iskierka ženskosti? 

A čo sa týka dôstojnosti, ona ani nevie, že som napísala tento text, a nikdy by nesúhlasila s verejnou kampaňou, ale v zúfalých situáciách sa uchyľujeme k primeraným riešeniam. Len aby ste pochopili, prečo som neuviedla jej skutočné meno a ani som nezverejnila jej skutočnú fotografiu. 

Ana je už niekoľko mesiacov bez práce. Firma, v ktorej pracovala, skrachovala a odvtedy si hľadá prácu, ale trh práce je každý deň otrasený fiškálnymi opatreniami, nástupom umelej inteligencie a mnohými ďalšími faktormi, ktoré výrazne sťažujú proces hľadania zamestnania. 

Ale ona chce pracovať. Chce žiť. Chce si užívať život. 

Takže už nebudem príbeh naťahovať. Ak s ňou aspoň na 1 % rezonujete a prispiete akoukoľvek sumou, ktorú chcete a môžete, možno sa nám podarí premeniť tento smutný príbeh na príbeh so šťastným koncom. Aby bola s nami čo najdlhšie. 

Ach, takmer som zabudla: jej rada pre všetky dámy a slečny: choďte každý rok na mamografické vyšetrenie! Nezáleží na veku, genetike ani zvykoch. Rakovina nemilosrdne postihuje každého. 

*Meno je fiktívne, aby sme chránili jej identitu a mohli jej pomôcť bez toho, aby sa cítila ľútostivo.