Bára je naša priateľka, ktorú poznáme ako neuveriteľne silnú, pracovitú a milujúcu mamu. Posledné roky však boli pre ňu nesmierne ťažké. Dlhodobo bojuje o možnosť byť nablízku svojmu malému synovi, zároveň čelí vážnym právnym a finančným problémom a teraz navyše podstupuje náročnú onkologickú liečbu.

Dnes sa ocitla v situácii, ktorú už sama nedokáže zvládnuť. Hrozí, že kvôli exekučnému konaniu zo strany svojho bývalého manžela príde o svoj domov – dom, ktorý je spojený s jej rodinou, detstvom a spomienkami na jej otca a ktorý chcela jedného dňa zachovať aj pre svojho syna.

Preto sme sa rozhodli založiť túto zbierku a požiadať o pomoc v jej mene.

Veľmi vás prosíme, ak môžete, pomôžte Báre zachrániť jej domov, prekonať toto ťažké obdobie a dať jej šancu sústrediť sa predovšetkým na to najdôležitejšie – na svoje zdravie a na to, aby mohla byť jedného dňa opäť naplno mamou svojho syna.

Každý príspevok, aj ten najmenší, môže pre ňu znamenať obrovskú pomoc. A ak nemôžete prispieť, veľmi nám pomôže aj zdieľanie tejto zbierky.

Bářin príbeh si môžete prečítať nižšie.

Ďakujeme z celého srdca.

Priatelia Báry

„Ak poznáte podcast Seznam Zpráv „Ve stínu“ (český e-mailový spravodajský portál), možno poznáte aj náš príbeh.

Som milujúca mamička päťročného chlapčeka. O nášho syna sa s bývalým manželom súdime už takmer päť rokov. Hoci som sa o neho počas prvých dvoch a pol roka jeho života starala sama každý deň, dnes je zverený do starostlivosti svojho otca a ja sa s ním môžem stretávať len vo veľmi obmedzenom rozsahu 40 hodín mesačne, pričom za časť tohto času musím dokonca platiť. U mňa doma nespal už viac ako rok a osem mesiacov.

Všetko sa začalo v okamihu, keď som oznámila vážne podozrenie, že by môjmu synovi mohol ublížiť jeho otec. Konala som vtedy ako mama, ktorá chcela chrániť svoje dieťa. Toto podozrenie potvrdilo aj viacero psychológov a psychiatrov. Polícia toto podozrenie dodnes nevyšetrila a prípad je stále otvorený. Dodnes neboli vypracované žiadne znalecké posudky ani o synovi, ani o nás, rodičoch.

Náš príbeh podrobne zdokumentoval investigatívny tím Seznam Zpráv v päťdielnej sérii „Ve stínu“ a prípad sa medzitým dostal až pred Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu.

O každú hodinu so svojím synom bojujem ako levica.

Mojím najväčším želaním je byť synovi opäť nablízku ako mama – starať sa o neho, vodievať ho do škôlky, čítať mu rozprávky pred spaním, objať ho, keď bude smutný, a byť súčasťou jeho každodenného života. Je pre mňa nesmierne bolestivé, keď sa stretávam so situáciami, keď deti alebo rodičia zo škôlky či krúžku môjho syna vôbec nevedia, že ja som jeho mama, a za ňu považujú partnerku jeho otca. Ešte bolestivejšie sú chvíle, keď sa mi syn vráti a rozpráva mi, že počul, že vraj čoskoro zomriem, ale že jeho mamou bude otcova priateľka...

Teraz sa však môj príbeh dostal do ďalšej, pre mňa existenčnej fázy.

Po rozvode som sa opakovane snažila dohodnúť s otcom nášho syna. Bohužiaľ, nie je ochotný na žiadnu dohodu a ani po piatich rokoch sa nám nepodarilo ukončiť dlhodobé spory. Naopak, musím čeliť stále ďalším a ďalším žalobám či oznámeniam...

Na základe právoplatného súdneho rozhodnutia teraz otec nášho syna odo mňa žiada jeden milión korún plus náklady konania. Proti tomuto rozhodnutiu sme podali odvolanie na Najvyšší súd aj ústavnú sťažnosť, avšak bez úspechu – v tejto bezprecedentnej veci mi je odopieraný prístup k prerokovaniu pred Najvyšším a Ústavným súdom. Súdy odmietli vec prejednať napriek tomu, že nešlo o podanie zjavne bezdôvodné alebo neprípustné. Ďalším krokom je opäť Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu.

Súčasťou rozsudku je aj ospravedlnenie vo forme, okrem iného, plateného inzerátu v presnom znení stanovenom na žiadosť otca súdom, kde musím napísať veci, ktoré však nezodpovedajú pravde a skutočnosti. Hoci som sa otcovi nášho syna úprimne ospravedlnila za to, že sa mohol cítiť dotknutý mojimi verejnými vyjadreniami, toto ospravedlnenie neprijal a trvá na splnení ospravedlnenia v podobe určenej súdom, ktorú si tiež vymáha exekučne.

V súvislosti s tým teraz čelím niekoľkým exekučným konaniam, ktoré otec začal hneď prvý deň, keď rozsudok nadobudol právoplatnosť, a ktoré môžu viesť až k exekučnému predaju nášho domu.

A práve ten dom pre mňa znamená oveľa viac než len nehnuteľnosť.

Získala som ho v pätnástich rokoch po náhlej smrti môjho otca, ktorý sa už nedožil jeho dokončenia. S vtedajšou 23-ročnou sestrou a mamou sme zostali na jeho dokončenie samy. Je to náš domov, miesto spojené s mojou rodinou a s mojimi koreňmi.

Chcela som ho raz zachovať aj pre svojho syna – ako spomienku na jeho predkov a ako miesto, kde bude vedieť, že má svoj domov a svoje zázemie, ktoré mu nikto nevezme ani si na neho nemôže uplatňovať nárok. Preto som pre neho zriadila svěřenský fond, ktorého je jediným beneficientom. Ani tento krok však spor s jeho otcom neukončil, naopak, otec proti tomu podal námietkové žaloby, podal oznámenie na hospodársku kriminálnu políciu a dnes nám hrozí, že o náš domov prídeme.

V dome navyše žije moja vážne chorá, takmer osemdesiatročná mama. Otec nechal synovi exekuovať aj jej starobný dôchodok. Strata domu by preto neznamenala len stratu môjho bývania, ale aj ohrozenie jej domova v čase, keď sama potrebuje pokoj a bezpečie.

A práve v čase, keď riešim túto situáciu, bojujem aj ja o svoje zdravie.

Neustály, dlhodobý stres a bolesť zo straty milovaného dieťaťa si vybrali svoju daň.

V máji som sa dozvedela, že mám veľmi vážne agresívne onkologické ochorenie a musím sa okamžite začať liečiť.

V súčasnosti som na dlhodobej pracovnej neschopnosti a liečba mi neumožňuje pracovať v takom rozsahu, v akom som pracovala predtým. Celý život som bola zvyknutá starať sa o seba aj o svoju rodinu vlastnou prácou – ako profesionálna hudobníčka, vyučovaním hudby študentov a koncertovaním.

Liečba je však naplánovaná ešte na dlhšie obdobie...

V minulosti už prebehla zbierka na pokrytie nákladov na právnikov, aby sme sa s synom mohli brániť v prebiehajúcich súdnych konaniach. Práve táto zbierka sa na základe oznámenia následne stala predmetom ďalšieho vyšetrovania polície a daňového úradu. Všetko bolo uzavreté a závery oboch orgánov sa zhodli na tom, že zbierka bola úplne v poriadku. Môj bývalý manžel na mňa napriek tomu podal žalobu s požiadavkou na 1 milión korún. Tvrdí, že som sa na zbierke „obohatila“, a preto nie je problém mu túto sumu zaplatiť. Vyzbierané prostriedky sa však používali výlučne na právnu pomoc a ich využitie bolo opakovane kontrolované.

Myslela som si, že sa mi podarí zaplatiť túto sumu otcovi môjho syna a aspoň tak ukončiť časť sporov, ale kvôli exekúcii a mojej chorobe si už ani nemôžem nikde oficiálne požičať peniaze.

Dnes je však situácia iná. Nežiadam o pomoc preto, aby som mohla viesť ďalší nekonečný boj.

Žiadam o pomoc preto, aby sme neprišli o náš domov, aby som mala možnosť v pokoji pokračovať v onkologickej liečbe a aby som jedného dňa mohla opäť normálne žiť a starať sa o svojho milovaného syna. Nechcem, aby môj syn vyrastal s pocitom, že jeho mama zmizla z jeho života. Chcem tu pre neho byť. Chcem sa uzdraviť a chcem urobiť všetko pre to, aby som mohla byť opäť skutočnou súčasťou jeho každodenného života.

Nikdy som si nemyslela, že budem musieť požiadať o pomoc ľudí, ktorých vôbec nepoznám. Dnes však nemám inú možnosť.

Nechcem ďalší boj, ďalšie súdne spory ani ďalšiu bolesť. Mojím najväčším životným želaním je uzdraviť sa. Byť tu pre svojho syna. Môcť sa o neho normálne starať, vidieť ho rásť. A konečne mať pokoj.

Nechcem nič viac ako zaslúžený pokoj a mier pre seba, pre svojho syna a pre našu rodinu.

Preto dnes prosím o pomoc. Nie preto, aby som mohla ďalej bojovať. Ale aby som mala šancu tento boj čo najskôr ukončiť a začať znova normálne žiť.

Chcem sa uzdraviť. Chcem zachrániť náš domov. A zo všetkého najviac chcem byť opäť mamou, ktorá môže byť svojmu synovi nablízku.

Zo srdca ďakujem každému, kto nám pomôže. A ak nemôžete prispieť, pomôže nám aj zdieľanie tejto zbierky.“

Barbora