Webinár o manifestácii
Webinár o manifestácii
Na čo budete dnes zbierať finančné prostriedky?
Pôvodný text Nórsky preložený do Slovenská
Pôvodný text Nórsky preložený do Slovenská
Popis
Ahoj. Chcel by som sa prihlásiť na kurz, kde by som sa naučil silu Manifestácie.
Zákon príťažlivosti
Identifikujem svoje blokády. Sebaliečim sa. Chcem sa presťahovať bližšie k svojim deťom, ktoré žijú na vidieku. Je tam v porovnaní s týmto miestom také ticho a pokoj. Mám dve dcéry a syna, ktorých milujem viac ako čokoľvek na svete! Trvajú na tom, aby som sa musela odsťahovať z miesta, kde teraz bývam, pretože tu nie je bezpečné a nemôžem sa tu starať o svoje vnúčatá. A ja to veľmi dobre chápem a plne to rešpektujem! Takže sa o ne starám u nich doma. Poďme sa zabaviť 😊.
Chcem byť šťastná a silná a môcť pomáhať svojim blízkym s rôznymi vecami a tiež ľuďom, ktorí zápasia s myšlienkami, úzkosťou, hnevom, závislosťou, ale nemôžu vyjsť z domu alebo sa porozprávať so zdravotníckym personálom alebo inými agentúrami, s ktorými by sa chceli spojiť, ale nemôžu. Môžem byť tá, ktorá pomôže v takejto ťažkej a zraniteľnej situácii. A bez toho, aby som si musela účtovať poplatky. Už som predtým pomáhala ľuďom s rôznymi vecami. Kúpila som aj niekomu jedlo bez toho, aby som za to niečo žiadala. Pamätám si, že to vo mne vyvolalo dobrý a hrejivý pocit a vďačnosť. Iných, na ktorých sa ľudia pozerali zvrchu, som pozdravila a tiež som sa s nimi mohla rozprávať. Ak som mala pri sebe nejaké peniaze, vždy som dala cent. Niečo, na čo som nikdy nezabudla, bolo, keď som počula, že keď o mne niekto hovoril a nepamätal si alebo nepoznal moje meno, vysvetlil to takto: Tá, ktorá sa vždy tak milo usmieva a vždy ma pozdraví. Och, áno, vedeli vtedy ľudia povedať. Bolo to dojímavé počuť a musím povedať, že to bol úžasný pocit, že ma skutočne niekto spoznal. Pamätám si, ako som s tým vyrastala. Bolo to predtým, ako som sama zomrela. Vždy som sa starala o psy aj pre iných. Posledné 2 roky som čoraz viac premýšľala o tom, aké pekné by to mohlo byť so psom. Takým, ktorý chce, aby som bola matkou a aby som mala spoločnosť a dobre vie, čo to robí s mojím zdravím a psychikou. Starostlivosť o psa je taký liek pre dušu a moju pohodu. A potom sa každý deň dostanem von. Nerada chodím na prechádzky sama. Je to také osamelé. Chcem navštíviť rodinu bez toho, aby som sa musela obávať, a chcem byť na stretnutiach, ako sú krsty, birmovky, svadby, narodeniny, vianočné oslavy a zúčastňovať sa výletov, na ktoré ma požiadajú. A chcem si byť schopná dovoliť návštevy lekára, špecialistu, oftalmológa, prípadne okuliare, zubára. Chcem si byť schopná kúpiť všetky zdravé potraviny, ako sú ryby, biele mäso, ovocie, zelenina atď., čo je pre nás, ktorí žijeme sami v Nórsku, príliš drahé! Za svoj malý byt platím takmer toľko nájomného v porovnaní s rodinou, ktorá vlastní byt a platí pôžičku aj nájomné! Nórsko je bohaté, ale obyvatelia sú, žiaľ, chudobní! Veľa dlhých radov pred výdajňami potravín vo väčších mestách. Veľakrát mi došli potraviny, hygienické potreby a lieky, pretože, žiaľ, nie je dosť peňazí. Nepamätám si, kedy som naposledy mala vianočné jedlo alebo čokoľvek na Veľkú noc alebo počas iných sviatkov! Až 5-krát som sa rozhodla zostať na Vianoce doma, pretože mi vždy chýbali vianočné darčeky pre niekoho. A vždy to bolo bolestivé. Nikto z mojej rodiny to nevie. Povedala som, že ma požiadali o pomoc. Nikdy som nemohla ísť na takéto výdajne potravín, pretože sa cítim ako žobrák a ako človek nemám žiadnu hodnotu a tiež preto, že keď som vyrastala, nikdy ma nikto nenaučil, že si môžem o veci požiadať. Naučila som sa, že nikdy by si nemala žiadať od iných jedlo, pitie alebo jablko, pretože to bolo žobranie. A stále je to vo mne tak hlboko, že to nezvládam. Ako dieťa som bola veľmi osamelá. Nemala som sa s kým hrať, kým sme sa nepresťahovali a nemala som 10 rokov. Mama a otec ma mali radi, ale boli mladí a nevedomí. Boli to pracovití ľudia, čo sa im samozrejme nakoniec vyplatilo. Boli finančne zdraví a to mne, mojim bratom a opäť našim deťom a teraz už aj pravnúčatám veľmi pomohlo. Dostala som, čo som chcela, a oveľa viac. A som za to veľmi vďačná! Ale nenaučilo ma to rozumieť emóciám ani tomu, čo je život naozaj zač a čo môžete urobiť pre to, aby ste mali vieru v seba a boli so sebou spokojní. Z môjho života pred 10 rokmi si nepamätám takmer nič.
Ani spolužiaci, ani učitelia, ani deti v škôlkach, ani personál. Od 4. ročníka si pamätám viac. Bola som vylúčená, šikanovaná a vysmievali sa mi. Pretože som bola uzavretá a veľmi hanblivá. Ak ma ostatní netrestali, urobila som to sama, nevedome! Dnes, vo veku 57 rokov, som sa lepšie spoznala a veľa som sa zamýšľala nad sebou a okolím a poskladala som časť svojej skladačky. Začala som si tiež písať súkromnú autobiografiu, ktorú, keď si ju prečítam, akoby som ju ani nenapísala. Trochu som premýšľala o tom, čo ak sa mi podarí napísať knihu, vydať ju? Zarobiť si peniaze. Keď boli moje deti malé, chcela som napísať rozprávkovú knihu. Rada som čítala rozprávky a spievala si s nimi. A rada by som to robila aj so svojimi vnúčatami. Mám 2 dievčatá, 1 1/2 roka a 2 1/2 roka. Musím povedať, že som pomaly začala dúfať v lepší život, keď sa stanem babičkou. Ale... teraz toho bolo veľa. Neviem, čo si tu mám nechať a čo si odniesť? Dobre. Ak tu teraz všetko vymažem, viem, že sa sem už nikdy nevrátim.
Toto mi umožňuje začať nový život v dobrom zdraví, byť prítomná pre moje deti a vnúčatá, mojich rodičov, mojich bratov, netere, synovcov a mať možnosť kontaktovať najlepšieho priateľa na svete, ktorého som kedysi mala, ktorého som sklamala a ktorý mi veľmi chýba. Každý ma videl možno 2__3-krát do roka. Niekedy to bolo viac ako rok. Moji rodičia ma stratili pred mnohými rokmi. Viem, že plakali a ja tiež. Vždy som bojovala s hroznými výčitkami svedomia voči všetkým ostatným. Uzavrela som sa do seba a všetkých ostatných som od seba uzavrela, zo svojho života, asi pred 12 rokmi! Je také smutné, že MUSÍTE mať peniaze, aby ste sa mohli uzdraviť. Musíte mať peniaze, aby ste dostali pomoc pri diagnostikovaní toho, čo s vami je. Je také smutné, že peniaze znamenajú všetko, keď by to tak absolútne nemalo byť! Ak mi niekto chce pomôcť, budem veľmi vďačná! Aj keď sa teraz cítim sama sebou v rozpakoch a ponížená, prvýkrát v živote sa pýtam: Pomôžete mi/pomôžete mi? S úctou, Heidi

Zatiaľ nie je k dispozícii žiadny opis.