Naša rodina je skromná, žijeme v bytovke na okraji dediny a osady v obci Svinia, okres Prešov. Byt je plný prasklín a každý silnejší dážď alebo búrka znamená, že máme v obývačke kaluže vody a vietor nám prefukuje cez okná. Dvere sú takmer nefunkčné, v noci často počujeme, ako sa hýbu v pántoch pod náporom vetra.

Minulý týždeň sme narazili na reklamu na Facebooku, ktorá nám dávala nádej. Reklama hovorila o možnosti zaregistrovať sa a získať finančnú pomoc pre ľudí v núdzi. S vidinou lepšieho zajtrajška sme sa rozhodli skúsiť šťastie. 

Sedeli sme pri našom starom stole, obklopení stenami, ktoré už dávno nepoznajú farbu. S veľkým očakávaním sme vyplnili formulár a modlili sa, aby nám niekto pomohol. Každé symbolické euro by pre nás znamenalo veľa – nový kus dreva na opravu dverí alebo trochu cementu na zatmelenie prasklín.

Ako dni plynuli, neprestávali sme dúfať, že naša prosba bude vypočutá. Každý zvuk pri dverách nás napĺňal očakávaním, že práve prichádza poštár s dobrou správou. Naša viera v lepšiu budúcnosť nás držala nad vodou aj v tých najťažších chvíľach. 

Možno to bol len ďalší internetový trik, ale v srdciach sme si uchovali nádej, že niekde tam vonku je niekto, kto nás vidí a chce nám pomôcť.