Už dávno som sa začal zaoberať otázkou, ako zapojiť verejnosť alebo lepšie povedané širšiu verejnosť do umeleckého života, no stroskotal som na definícii verejnosti. Kto tvorí verejnosť? Koho zapojiť? Robiť prednášky v podnikoch má možno nejaký zmysel, no prečo nezačať tam, kde výtvarné umenie netvorí podstatnú časť života aj keď by malo. Na ulici, kde človek rieši otázky, ktoré sa vymykajú bežne chápanému ponímaniu kultúrneho života, sa kultúra tak často neodohráva. Je tomu tak aj napriek tomu, že ulica patrí mestu, kde by mal kultúrny život prekvitať. Projekt porcelánových sošiek ľudí, ktorý žijú alebo určitý čas strávili na ulici, sa snaží prinavrátiť ľuďom kultúru do ulíc tým, že ich aspoň v tomto obmedzenom formáte zasadí na miesto, kde nebudú prehliadaní. Stvárnenie každého na ulici, kto sa zúčastnil a stal sa v konečnom dôsledku "umeleckým dielom", mu prinesie v konečnom dôsledku aspoň malý krôčik na ceste z finančnej núdze. Po úspešnej realizácií sôch by výťažok šiel jednotlivým aktérom na zobrazenej ilustrácii.