Aténu som našiel na nočnej prechádzke v Aténach, Metaxurghio. Stála bezmocne pred psom, ktorý na ňu štekal, strašne vychudnutá a vystrašená. Bolo to akési vesmírne vodcovské založenie. Vracal som sa domov a rozhodol som sa ísť ešte na nejakú prechádzku a prejsť tam, kde som nikdy nebol, a ona tam bola, ledva stála. Nemohla som odísť, chytila som ju a išli sme domov. Ona mi povedala, že je v bezpečí.

Má nejaký neurologický problém, nikdy som ju nemohla otestovať na čo presne, ale pri chôdzi sa potáca, nevie liezť, nemôže jesť z misky, musím ju kŕmiť lyžičkou, nevidí poriadne do hĺbky. V januári jej diagnostikovali FIP a stále s tým bojujeme. Takisto má znamienko v črevách, ktoré vyzerá ako lymfóm. Ultrazvuk bol urobený pred liečbou FIP a po nej a tá stopa tam stále je. Teraz musíme vykonať byopsiu, aby sme pochopili, čo to je.

Ona v podstate nie je naozaj mačka, je to dieťa, moje dieťa. Rozpráva sa so mnou a mrmle, keď so mnou nesúhlasí. je milá a vždy víta ľudí, ktorí prídu, alebo túlavé mačky, ktoré si prídu po jedlo. Sme symbióza, cestuje so mnou, kamkoľvek idem, do Anglicka, Francúzska, Albánska, Grécka. A miluje bozky a maznanie. Spí so mnou a vždy sme spolu.

Tu v Grécku je mzda utrpenie. Už som minula všetky svoje úspory na liečbu FIP a som bez peňazí. S platom 800 eur sa nedostaneme na koniec mesiaca, ale nemôžem si dovoliť o ňu prísť. Je svetlom môjho života, mojím jediným dôvodom na život. je všetkým, pre čo mám v tomto živote žiť, naše puto je naozaj silné a nemôžem si dovoliť ju stratiť. Budem potrebovať peniaze na byopsiu, skejtujú 500 eur a viac, als nakoniec v najhoršom budem potrebovať chemoterapiu... a ja len zúfalo hľadám spôsob, ako jej pomôcť.