Ahoj!

Píšem vám s ťažkým srdcom, ale plná nádeje. Kto nás pozná, vie, že sme sa s manželom nikdy nebáli práce, ale život nás v posledných rokoch postavil pred veľké skúšky. Počas Covidu sme prišli o všetky úspory a sny, ale postavili sme sa na nohy a bojujeme ďalej.

Teraz však neprosím za seba, ale za svojich rodičov. Je srdcervúce vidieť, ako dvaja ľudia, ktorí celý život pracovali pre mňa, teraz vo svojom pokročilom veku a napriek svojim chorobám bojujú s neistotou. Kvôli hypotéke prišli o svoj domov a teraz sa snažia prežiť v drahom podnájme, pričom ich zdravotný stav už neumožňuje pracovať na plný úväzok.

Máme malý pozemok, ktorý im darujeme, aby mali kde oddýchnuť. Snívali sme pre nich len o malom, útulnom a bezpečnom domčeku z ľahkej konštrukcie. O mieste, kde sa nebudú musieť báť začiatku nasledujúceho mesiaca.

Prosím, ak môžeš, pomôž aspoň trochu, aby sa očiam mojich rodičov opäť vrátila iskra a aby ich dôchodkové roky nezatienili starosti a choroby. Každé zdieľanie a každý forint je pre nich ako objatie. Ďakujem, že si to prečítal! 🙏

(Moji rodičia o zbierke nevedia, preto som sem nedala žiadne fotky, ale v súkromnej správe vám rada pošlem fotku alebo odpoviem na akúkoľvek otázku.)