Neviem presne, kde mám začať. Myslela som si, že mám dobrý život – vydala som sa a mám dve deti, ktoré zbožňujem, ale po narodení detí som zistila, že nič nebolo v poriadku. Zistila som,, že môj syn má autizmus a vyžaduje si viac pozornosti ako moja dcéra, aby sa mohol rozvíjať, a tiež to, že môj manžel bol závislý od hazardných hier a všetky svoje peniaze tam investoval, čo maod neho vzdialiť a bojovať.Moja túžba bola vychovávať deti akýmkoľvek spôsobom a bez pomoci od nikoho, až kým som cez kamarátku spoznala muža a stali sme sa priateľmi. Vyzeralo to, že mi chce pomôcť, aby som mala pre svoje deti lepší životalebo im môžem poskytnúť všetko, stačí, ak pre neho podniknem cestu mimo Grécka a po návrate mi dá nejaké peniaze, čo som aj urobila. Vykonala som túto cestu, ktorá bola pascou, a skončila som dlho od svojich detí a vo väzení celú tú dobu som dosť trpela, lebo som nemala žiadny kontakt s deťmi, keďže so mnou nechceli hovoriť po telefóne, lebo si mysleli, že som ich opustila, a tak som stratila dobrý vzťah, ktorý som s nimi mala, a keď sa mi konečne podarilo vrátiť sa, deti ma nechceli, chcú už len svojho otca, naozaj neviem, čo mám robiť, chcem sa vzdialiť od tohto človeka, ktorý naďalej hrá hry, ale myslím na slabosť detí voči nemu a neviem, čo mám robiť.