Môj otec zomrel a môj svet sa zrútil.

Vždy sme boli len my dvaja, malý domček na vidieku, pár mačiek, môj otec a ja.

V jeho poslednom roku som zostala doma, aby som sa o neho starala. Vzdala som sa svojho života výskumníčky, šance spoznávať svet prostredníctvom svojej práce a dokonca aj dokončenia doktorátu, len aby som mohla byť po jeho boku. Netušila som, že to bude náš posledný spoločný rok.

Teraz je preč a mám pocit, že mi nezostalo nič okrem nádeje na nový začiatok. Dom, v ktorom môj otec žil, nie je na moje meno, takže ho nemôžem predať, a aj keby som mohla, rada by som si ho nechala ako spomienku na neho.

Chcem si vziať svoje mačky a odísť, začať odznova niekde inde, vybudovať si iný život. Na to potrebujem pomoc. Ešte presne neviem, akú formu táto pomoc bude mať, možno pôjde o zabezpečenie úveru na byt, alebo o presťahovanie do inej krajiny, kde si so sebou vezmem aj svoje mačky.

Posledné roky boli ťažšie, než dokážem vyjadriť slovami. Rada by som našla tie správne slová, ktoré by vzbudili súcit, ale cítim len knedlík v krku a smútok. Ak mi pomôžete urobiť aspoň malý krok k novému začiatku, budem vám nesmierne vďačná.