Dobrý deň, milí darcovia, mám kamaráta, ktorý má brata Vaška, a obaja sa narodili s detskou mozgovou obrnou. Rada by som im splnila ich želanie a veľmi by som si priala, aby mali chlapci šťastnejší život.Dovoľte mi, aby som sem vložila ich príbeh, ktorý napísal sám môj kamarát Jiřík. Buďte takí láskaví a prispite aspoň malou sumou a uľahčite im tak ich životnú situáciu. Veľmi by som si to želala, aby boli obaja bratia šťastní, keď im život nedoprial to najdôležitejšie, čo je, a to zdravie a rodinu. -------Prosím, vezmite na vedomie, že má detskú mozgovú obrnu, takže jeho príbeh nebude úplne bez chýb, hoci je to veľmi šikovný chlapec

Sme Jiří a Václav, sme dvojvaječné dvojčatá narodené s detskou mozgovou obrnou. Keď sme mali jeden rok, náš život sa zmenil. Ja mám postihnutie pohybového aparátu, čo znamená, že mám len zdravotné postihnutie, som zdravotne postihnutý, ale brat má navyše momentálne postihnutie. Do našich šiestich rokov sme chodili do škôlky, pretože obaja rodičia chodili do práce, a od našich šiestich rokov bola mama s nami doma. Mama s nami cvičilacvičila a pomáhala nám so všetkým, čo sme sami nezvládli, napríklad s obliekaním, na záchode atď. Ja a brat máme za sebou viacero operácií. Otec sa nesprával vždy ako otec, mama nás učila, aby sme boli čo najviac samostatní, takže keď mama išla napríklad nakupovať, staral som sa o brata, kŕmil som ho, keď bolo treba, tak som mu dal aj lieky, nemusel som ho ani prezliekať, pomáhal som mu aj na veľkú aj na malú, 32 rokov, aj keď boli rodičia spolu, starala sa mama alebo ja, v dôsledku okolností sa naši rodičia, ale aj napriek všetkým úskaliam a utrpeniam majú priateľský vzťah, aj keď priznávam, že za všetky tie roky otcovi nejako nemôžem odpustiť, aj keď ho mám rád, keď sme boli malí, mamainka nám posielala správy a vždy, keď sme boli napríklad v meste nakupovať, tak nás brávala so sebou, alebo mama dokonca hrávala volejbal súťažne, takže keď mohla, brávala nás so sebou na turnaje, veľa rokov sme chodili na tábory a tak ďalej, to všetko nám zariadila mama, keď sme boli malí, brávala nás aj na kúpalisko, teraz sme dospelí a pretože mama nás už nemohla nechať doma a aby nám zabezpečila bývanie, keby sa jej niečo stalo, tak nám zariadila bývanie v zariadení, ktoré sa volá Domov Na Zámečku v Olomouckom kraji. Je to zariadenie, ktoré sa volá Domov Na Zámečku, je tu niekoľko domovov, je to zámok doslova prestavaný na bývanie pre zdravotne postihnutých a ja s bratom bývame v domove pre osoby so zdravotným postihnutím, je to v Olomouckom kraji, bývametu, nie som si istý, ako dlho, tri alebo štyri roky, veľmi vám všetkým ďakujeme za vašu pomoc ♥️♥️♥️♥️♥️