Volám sa Einar a narodil som sa ako druhé dieťa v päťčlennej rodine.

Odjakživa som žil s úzkosťou a takmer iracionálnym strachom z chorôb. Už od detstva som sa obával o svoje zdravie – predstavoval som si choroby, ktoré som nemal, a vždy som sa bál, že sa stane niečo strašné. Ironicky sa tento strach teraz stal skutočnosťou.

Keď som mal 18 rokov, odišiel som z domu po konflikte s nevlastným otcom, ktorý mal problémy s alkoholom. Od tej chvíle som sa musel naučiť, čo skutočne znamená nezávislosť – začať od nuly a pokúsiť sa vybudovať si život na vlastnú päsť. V priebehu rokov som zažila chvíle pokoja aj chvíle boja, ale vždy som v sebe nosila túžbu po stabilite, jednoduchosti a pokojnom živote blízko prírody.

Teraz mám 35 rokov. Po mnohých chybách a zlých rozhodnutiach som sa konečne začala dávať do poriadku – až do júla, kedy mi diagnostikovali choroidálny melanóm, vzácnu a závažnú formu rakoviny oka.

V súčasnosti sa rakovina nerozšírila mimo môjho oka, ale táto diagnóza zmenila všetko. Momentálne podstupujem liečbu a snažím sa zostať optimistická a silná.

Táto cesta bola pre mňa poučná a zároveň ma prebudila. Život v neistote mi pomohol jasnejšie vidieť, aký je život krehký a aké dôležité je držať sa nádeje, aj keď je to ťažké.

Nikdy som si nepredstavovala, že sa jedného dňa ocitnem v situácii, keď budem musieť požiadať o pomoc, ale tu som – snažím sa znovu vybudovať svoj život, krok za krokom.

Ak ste si našli čas prečítať si môj príbeh, som vám nesmierne vďačná.

Vaša podpora – či už prostredníctvom daru alebo jednoduchého zdieľania tejto stránky – znamená viac, než dokážem vyjadriť slovami. Dáva mi nádej, že sa môžem postaviť na nohy, získať späť svoju silu a žiť pokojnejší, zdravší a zmysluplnejší život.

Z celého srdca vám ďakujem za prečítanie, záujem a vieru, že každý život si zaslúži druhú šancu.

S vďakou,

Einar