Dobrý deň, milí dobrodinci!

Rád by som z tohto miesta začal chválou Bohu, Márii a svätému Jozefovi a všetkým našim anjelom strážnym a archanjelom z našej rodiny za celý náš život a za všetky milosti, ktoré sme od nich dostali prostredníctvom anjelov v ľudskej koži tu na zemi.

Bohu buďte vďační!

V prvom rade by som chcela napísať, že som si vedomá toho, že sú tu zbierky pre veľmi chorých ľudí/deti/rodiny a celý život som mala problém požiadať o pomoc alebo podporu iných ľudí, ale prišlo také obdobie v našom živote, že som sa rozhodla, že Pán Boh pôsobí cez svojich Anjelov na zemi, ktorí sú dobrosrdeční ľudia, a keďže môžem úprimne priznať, že sami to nezvládneme, možno stojí za to mať odvahu podeliť sa o náš životný príbeh:) so.....

Najskôr by som vám chcela povedať niečo o našej rodine :)

Sme 9-členná rodina z Krakova, ja som Weronika (39), môj manžel Karol (42) a máme 7 synov: Gabriel Jozef (13), Dávid Jozef (12), Maximilián Jozef (11), Dominik Jozef (9), Ignác Jozef (7) a dvojčatá Antonij Jozef a Jozef Michal (5).

Ako ste si, milí anjeli, asi uvedomili, všetky naše deti majú ako druhé meno Jozef a jedno má Jozef ako krstné meno. Áno. No a patrónom našej rodiny je svätý Jozef, ktorého sme si vybrali pred 13 rokmi. A práve svätému Jozefovi vďačíme za všetky zázraky v našom živote a za to, že po mnohých zmenách sme stále jedna rodina.

Naše životné dobrodružstvo sa začalo v roku 2011, keď sme sa s manželom Karolom vzali :).

Môj manžel pochádza z veľkej rodiny z Mazúr, ja z Krakova, mám len jednu mladšiu sestru a spoznali sme sa vo Varšave v práci (mnohí sa smejú, že je to tak skoro uprostred cesty).

Manžel pracoval a stále pracuje a ja sa už 13 rokov starám o naše deti. Potrebujú emocionálnu a výchovnú podporu, ako aj poradenstvo, pretože niektoré z nich majú certifikáty o špeciálnej výchove a iné dysfunkcie, a výchovný proces prebieha pomalším tempom, pretože každé z nich potrebuje individuálnu pozornosť, starostlivosť a oddanosť, a predsa sme jedna Rodina, takže, samozrejme, nie je dostatok hodín denne, aby celá Rodina mohla ísť von alebo niekam ísť.

Najťažšou situáciou však momentálne bola bytová situácia, keď sme v roku 2017 boli po smrti mojej milovanej babičky pozvaní bývať k dedkovi, aby sme sa o neho starali až do jeho smrti, ktorá nastala v roku 2021. Plocha, ktorú užívame, je 64 M2. Dom je zo 70. rokov minulého storočia, strecha nemá izoláciu, je nezateplená a od jesene do jari v ňom vystupuje vlhkosť a prakticky každý rok sa musí robiť rekonštrukcia od základov. Inštalácie sú tiež staré. Aby sme tu mohli slušne bývať, museli by sme investovať niekoľko stotisíc zlotých a to si nemôžeme dovoliť. S manželom sme sa rozhodli, že jediným spravodlivým riešením je dom predať a kúpiť niečo v lepšom stave. A to sa aj stalo. Začiatkom marca tohto roku sme predali dedkov dom a v predvečer svätého Jozefa sme podpísali zmluvu o kúpe nového domu, ale nie v Krakove. Suma, ktorú sme získali z predaja dedovho domu, nestačila na kúpu nového bývania pre takú veľkú rodinu v Krakove. Začali sme hľadať v Malopoľskom vojvodstve, a tak sa ukázalo, že sme našli dom, v ktorom by taká veľká rodina mohla dôstojne bývať. Tento dom sme našli v okrese Tarnów. Dom je pekný, má ešte drevené okná s dvojitými sklami a nie je zateplený, ale strecha je zateplená. Dom je dobre udržiavaný napriek tomu, že má 33 rokov , nie je v ňom žiadna vlhkosť a zmestí sa doň celá naša Rodina, takže každý môže mať pre seba trochu priestoru. Jedinou nevýhodou je, že dom nemá plot. Dom vlastne stál toľko, za koľko sme predali dom po dedovi. Snívame o najzákladnejšom panelovom oplotení s podmurovkou, ako je na fotografii. Potrebujeme 120 m oplotenia plus vstupnú bránu a bránku. Vypočítali sme, že potrebná suma je 13 000 PLN. Keďže sa 30. mája tohto roku sťahujeme z veľkého mesta na vidiek, teda o niečo viac ako týždeň, z logistického hľadiska si budem musieť urobiť vodičský preukaz, aby som mohla so Synmi pokračovať do poradenských centier alebo k odborníkom a aby som mohla viac nakupovať pre takú veľkú Rodinu, kým bude Manžel v práci. Kurz na vodičský preukaz v Tarnowe stojí 3 000 zlotých.

Naším posledným snom je ísť prvýkrát po 14 rokoch na týždeň s celou rodinou na Mazurské jazero (predtým, ako manžel nastúpi do novej práce v Tarnowe), aby sa pravnúčatá mohli stretnúť s pravnúčatami a naopak, a aby sme sa po toľkých rokoch stretli s manželovou rodinou. Doteraz sme si nemohli dovoliť ísť niekam s takou veľkou Rodinou.

Viem, že 20 000 libier je v dnešnej dobe, keď to má každý ťažké, veľa peňazí. Budeme však veľmi radi za každý dar a už teraz zo srdca našich deviatich:) Veľmi pekne vám ďakujeme, milí anjeli v ľudskej koži a žehnáme vám.

Za všetkých našich dobrodincov, ktorí sú ochotní pomôcť nám splniť tieto skryté sny, budem objednávať večné sväté omše Božieho požehnania od sestier bernardínok vo svätyni svätého Jozefa v Krakove ako poďakovanie za ich otvorené milujúce srdcia, ktoré vedia, že všetko, čo v živote máme, ako je Rodina, život, zdravie, ale aj práca, domov a dokonca aj financie, je milosť, ktorú nám dáva Boh, a ktoré túto milosť znásobujú tým, že sa o ňu delia s inými.

Nech Boh požehná vás všetkých a vaše Rodiny!

S našimi modlitbami na pamiatku,

Weronika Niedźwiecka s rodinou