Vitajte, milí dobrodinci!

Chcela by som začať tým, že oslavujem Pána Boha, Máriu a svätého Jozefa, ako aj všetkých našich anjelov strážcov a archanjelov našej rodiny za celý náš život a za všetky milosti, ktoré sme od nich dostali prostredníctvom anjelov v ľudskej podobe tu na zemi.

Vďaka Bohu!

Na úvod by som chcela napísať, že si uvedomujem, že tu sa organizujú zbierky pre veľmi chorých ľudí/deti/rodiny a celý život som mala problém požiadať iných ľudí o pomoc alebo podporu, avšak v našom živote nastal taký moment, keď som si uvedomila, že Pán Boh pôsobí prostredníctvom svojich anjelov na zemi, ktorými sú ľudia s dobrým srdcom, a že keď sa úprimne priznávam, že sami to nezvládneme, možno by stálo za to odvážiť sa a zverejniť náš životný príbeh:) takže....

Na začiatku som vám chcela napísať niečo o našej rodinke :)

Sme 9-členná rodina z Krakova, ja, Veronika, mám 39 rokov, manžel Karol má 42 rokov a máme 7 synov: Gabriela Józefa – 13 rokov, Dawida Józefa – 12 rokov, Maksymilian Józef – 11 rokov, Dominik Józef – 9 rokov, Ignacy Józef – 7 rokov a dvojčatá Antoni Józef a Józef Michał majú 5 rokov.

Ako ste si už asi všimli, milí anjeli, všetky naše deti majú druhé meno Józef a jedno z nich ho má ako prvé. Áno. Patrónom našej rodiny je svätý Jozef, ktorého sme si vybrali už pred 13 rokmi. A práve svätému Jozefovi vďačíme za všetky zázraky v našom živote a za to, že po mnohých prekonaných ťažkostiach sme stále jednou rodinou.

Naše životné dobrodružstvo sa začalo v roku 2011, keď som s manželom Karolom stála pred oltárom :)

Manžel pochádza z početnej rodiny z Mazúrov, ja pochádzam z Krakova, mám len jednu mladšiu sestru a spoznali sme sa vo Varšave v práci (mnohí sa smejú, že to je takmer uprostred cesty).

Potom sa rýchlo narodili naši milovaní synovia, manžel pracoval a stále pracuje a ja sa už 13 rokov starám o deti, ktoré potrebujú emocionálnu a výchovnú podporu, ako aj pomoc z poradne, pretože niektoré z nich majú posudok o potrebe špeciálneho vzdelávania a iné dysfunkcie a výchovný proces prebieha pomalším tempom, pretože každé z nich potrebuje individuálny prístup, starostlivosti a obetavosti, a napriek tomu sme jedna rodina, takže je prirodzené, že deň často nemá dosť hodín na to, aby sme ako celá rodina niekam vyšli alebo išli.

Najťažšou situáciou sa však v súčasnosti ukázala byť bytová situácia, kde sme v roku 2017 na pozvanie po smrti mojej milovanej babičky prišli bývať k môjmu dedkovi, aby sme sa o neho starali až do jeho smrti, ku ktorej došlo v roku 2021. Plocha, ktorú využívame, je 64 m². Dom je zo 70. rokov, strecha nemá izoláciu, nie je zateplená a od jesene do jari z nej vychádza vlhkosť a vlastne každý rok je potrebné robiť renováciu odznova. Staré sú aj inštalácie. Aby sme tu mohli dôstojne žiť, museli by sme investovať niekoľko stotisíc zlotých, na čo by sme nemali prostriedky. S manželom sme sa zhodli, že jediným správnym riešením bude predať dom a kúpiť niečo v lepšom stave. A tak sa aj stalo. Začiatkom marca tohto roku sme predali dom po dedkovi a na Štedrý deň svätého Jozefa sme podpísali kúpnu zmluvu na nový dom, ale nie v Krakove. Suma, ktorú sme získali z predaja domu po dedkovi, nestačila na kúpu nového bývania pre takú veľkú rodinu v Krakove. Začali sme hľadať v Malopoľskom vojvodstve a tak sa ukázalo, že sme našli dom, v ktorom môže dôstojne bývať taká početná rodina. Tento dom sme našli v okrese Tarnów. Dom je pekný, má ešte drevené dvojité okná a nie je zateplený, ale strecha je izolovaná. Dom je udržiavaný napriek tomu, že má 33 rokov, nie je v ňom vlhkosť a pojme celú našu rodinu, aby mal každý trochu priestoru pre seba. Jedinou nevýhodou je, že dom nemá oplotenie. Dom stál vlastne toľko, za koľko sme predali dom po dedkovi. Snívame o najzákladnejšom panelovom oplotení so základovou stenou, ako je na fotke. Potrebujeme 120 m oplotenia plus vjazdovú bránu a bránku. Vypočítali sme, že potrebná suma je 13 000 PLN. Keďže 30. mája tohto roku, teda o niečo viac ako týždeň, sa sťahujeme z veľkého mesta na vidiek, z logistického hľadiska bude potrebné, aby som si urobila vodičský preukaz, aby som mohla so synmi pokračovať v návštevách poradní alebo špecialistov a robiť väčšie nákupy pre takú veľkú rodinu, kým bude manžel v práci. Kurz na vodičský preukaz v Tarnowe stojí 3 000 PLN.

A našim posledným snom je, aby sme po prvýkrát za 14 rokov išli na týždeň na Mazury s celou rodinou (ešte predtým, ako manžel začne novú prácu na novom mieste, teda v Tarnowe), aby prababičky mohli spoznať pravnukov a naopak, a aby sme sa po toľkých rokoch stretli s manželovou rodinou. To by stálo 4000 PLN. Doteraz sme si nemohli dovoliť vyraziť niekam s takou veľkou rodinou.

Viem, že 20 000 PLN je veľká suma v dnešnej dobe, keď to má každý v istom zmysle ťažké. Budeme sa však veľmi tešiť z akéhokoľvek príspevku a už teraz z celého srdca našich deviatich :) vám, milovaní anjeli v ľudskej podobe, veľmi srdečne ďakujeme a žehnáme vám.

Za všetkých našich darcov, ktorí nám chcú pomôcť splniť tieto skryté sny, objednám u sestier bernardínok v Krakove v svätostánku svätého Jozefa večné omše za Božie požehnanie na znak vďaky za otvorené milujúce srdcia, ktoré vedia, že všetko, čo v živote máme ako rodina, život, zdravie, ale aj prácu, domov a dokonca aj financie, je milosťou, ktorú nám dal Boh, a ktorí túto milosť znásobujú tým, že sa o ňu delia s ostatnými.

Nech vás všetkých a vaše rodiny požehná Pán Boh!

S úctou v modlitbe,

Veronika Niedźwiecka s rodinou