Drahí priatelia, noví aj starí,

chcem vás poprosiť o vašu podporu. Nedávno som ovdovela a veľmi som si uvedomila krehkosť života. A tak, hoci som vždy bola snílka, teraz asi snívam vo veľkom, skôr než mne alebo niekomu z mojich blízkych vyprší čas. Potrebujem však vašu pomoc, pretože bez vás to nebude možné.

Do desiatich rokov som vyrastala na malom ostrove v Mikronézii. Na druhej strane sveta, než som teraz ja. Trvalo mi tridsať rokov, kým som sa tam vrátila na návštevu – to bolo pred tromi rokmi. Zistila som, že hoci som s nimi roky takmer nebola v kontakte (keď som odišla, nebol tam internet ani telefóny), starí priatelia ma stále vítali s otvoreným srdcom a čestnými titulmi „dcéra“ a „sestra“. Možno nie sú rodina podľa krvi, ale sú rodinou vďaka putám, ktoré sú ešte hlbšie – putám lásky.

Teraz by som si priala, aby som tam mohla vziať svoje štyri deti, aby mohli spoznať moju „rodinu“, vidieť miesta, kde som vyrastala, a spoznať iný spôsob života – spôsob môjho detstva.

Veľmi rada by som tam s nimi išla toto leto, ak to bude možné. Letenky sú však nesmierne drahé – musíme prestupovať 4 až 7-krát, aby sme sa tam vôbec dostali! Preto sa na vás obracím s prosbou o pomoc pri tomto (možno trochu bláznivom) úsilí.

Bola by som vám nesmierne vďačná za vašu podporu!

Ďakujem, že ste tu.

Ania Morrison a synovia