Dobrý deň, milí ľudia, volám sa Alexandru, pochádzam z Rumunska, mám 27 rokov a prežívam veľmi ťažké obdobie v živote. Moja priateľka je v šiestom mesiaci tehotenstva, čoskoro sa nám narodí synček a potrebujem vašu pomoc.

V októbri minulého roka som odišiel pracovať do Nemecka, pretože tu sme mali veľké ťažkosti a rozhodol som sa odísť, aby som zarobil nejaké peniaze, aby sme sa mohli postaviť na vlastné nohy a ak všetko pôjde dobre, mohli by sme si zabezpečiť budúcnosť. Ale bohužiaľ to nebolo také jednoduché, ako som si myslel. Našiel som si prácu v sklade na označovanie odevov. Nemecky som nevedel, ale tam to nebolo povinné. Zavolal som, porozprával som sa a zdalo sa, že je všetko v poriadku. Človek, s ktorým som hovoril, bol milý a mal zdravý rozum. Porozprávali sme sa o všetkom a zdalo sa mi, že je všetko v poriadku. Zaplatil mi aj cestu a ponúkol mi 50 € týždenne na jedlo, ktoré mi strhá z prvej výplaty. Nemal som toľko peňazí, aby som si vystačil, tak som bol veľmi šťastný. Prišiel som tam v pondelok ráno, ubytovali ma v ubytovni, kde boli kolegovia z Rumunska, bolo to perfektné, mal som s kým rozprávať, boli to pokojní, rozumní a slušní ľudia. Osoba, s ktorou som hovoril, mi zavolala nasledujúce ráno, musel som začať pracovať, prvý týždeň bol celkom dobrý, zvykol som si na prácu, darilo sa mi, boli so mnou spokojní, dokonca mi ponúkli 50 € na jedlo. Po dvoch týždňoch sa šéfovia začali ku mne správať zle, sťažili mi prácu, kričali, ani mi neponúkli peniaze, aspoň som zostal bez peňazí, mal som šťastie, že kolegovia, s ktorými som býval v byte, ma pozvali, aby som s nimi jedol pri stole, a videli, že sa ku mne správajú zle, v práci som robil všetko možné, aby som bol spokojný, ale márne, tak to bolo mesiac, kým sa nerozhodli ma vyhodiť a bez zaplatenia dopravy som zostal na ulici bez peňazí, Nevedel som, čo robiť, nemal som peniaze, nemal som jedlo, nič, snažil som sa nájsť si iné miesto, ale márne, ani som nevedel po nemecky, aby som sa dokázal dohovoriť, nemecké úrady mi vôbec nepomohli, po dvoch dňoch na ulici, veľmi unavený, lebo som nespal ani nejedol, som sa rozhodol, že skúsim ísť späť do svojej krajiny vlakom. Boli to najhoršie dni môjho života. Odchádzal som z Frankfurtu, na každej stanici som vystupoval, nikto mi nerozumel, prekladal som cez telefón a vysvetľoval, čo sa mi stalo, ale nikoho to nezaujímalo, Dostal som dve pokuty až do Mníchova, ostatní mi pokutu nedali, mal som šťastie. V Mníchove som našiel vlak do Rakúska, v Salzburgu prišla colná polícia a urobili mi to isté – všetky tie pokuty a vyhodili ma z vlaku. Takto to so mnou bolo, kým som sa nedostal domov. Dostal som aspoň 8 alebo 9 pokút, nepamätám si ich, strávil som 4 dni na ceste. Po chvíli mi začali prichádzať pokuty domov, boli to trestné veci, podali na mňa žalobu. Prosím, pomôžte mi ich zaplatiť, ako len môžete, získať peniaze, sú to veľké sumy, ktoré si nemôžem dovoliť, naša rodina nám nemôže nijako pomôcť, sami ledva vyjdú, snažil som sa nájsť riešenie, ako zaplatiť, ale bezvýsledne, moja priateľka je tehotná, už 2 mesiace nepracuje, to je všetko, čo mám, a nemám žiadne riešenie, toto mi prišlo užitočné a rozhodol som sa obrátiť na vás, výška pokút je okolo 6 000 €, nemám z čoho ich zaplatiť a ak ich nezaplatím, prídu a dajú ma do väzenia, nemôžem nechať svoje dieťa a manželku samých. Žiadam vás o milosrdenstvo, ďakujem.