Ahoj

Volám sa Soraya a mám 3 roky.

Vlastne som veľmi veselá dievčinka, ktorá sa stále veľa smeje a rada aj vyvádza.

Teraz mám už len mamu, neviem, prečo nás s mamou otec opustil.

Mama hovorí, že možno sa niekedy vráti.

Ale ja tomu neverím, veď je preč už tak dlho!

S mamou sme stále spolu, keď mama povie, že ide preč bezo mňa, plačem tak dlho, kým sa rýchlo nevráti.

Robím to, lebo sa bojím, že sa už nevráti.

Viem síce, že mamička ma nikdy neopustí, ale istota je istota!

V noci často počujem mamičku plakať, lebo hovorí, že má veľa starostí.

Myslím si, že plače aj preto, lebo jej chýba môj otec, a mne tiež veľmi!

Ale mám jeden trik, aby mama už nebola taká smutná.

Vyleziem k nej do postele a dám jej veľa bozkáv.

Robím to tak dlho, kým sa mama zase nezačne smiať!

V poslednej dobe to však už tak dobre nefunguje, lebo mama mi vysvetlila, že musíme odísť z tohto domu.

Pani, ktorej dom patrí, ho teraz potrebuje pre svoju rodinu a ja a mama nevieme, kde budeme bývať a spať!

Moja mama má veľký strach, čo sa so mnou stane a ako to s nami bude ďalej!

Preto mala mama ešte jednu poslednú nádej pre nás.

Povedala mi, že existujú aj ľudia, ktorí majú dobré srdce a sú šťastní, keď môžu pomôcť iným a niečo im darovať.

Povedala mi, že mám pevne veriť, že čoskoro budeme mať náš vlastný domov.

Povedala mi, že musíme byť veľmi vďační za všetko, čo dostaneme.

A sľúbila mi, že ma nikdy nenechá samú, nech sa stane čokoľvek!

Preto ja a moja mama prosíme všetkých ľudí, ktorí teraz vidia náš príbeh, o pomoc!

Aby sme s mamou čoskoro mali skutočný domov!

Z celého srdca

Ďakujem ❤️

Soraya