MÔJ PRÍBEH: ZA VLASTNOU CHUŤOU A SNOM

Tri sny, ktoré ma držia pri živote

Na úvod však predstavím som Tomáš pochádzam z malej obce v okrese Nové Zámky. Ako začať tieto veci sú pre mňa dosť náročné nerád žiadam o pomoc spolieham sa sám na seba tak ma to život naučil. No v určitých momentoch to bez pomoci nejde a toto je ten prípad.

Tak prejdem k vecí príbeh bude asi dlhší pevne verím že nie nudný a radi si ho prečítate. Aby som začal mal som v živote 3 hlavné a dôležité sny o ktorých snívam od svojích 13 rokov.

1,bola rodina mám úžasnú ženu ktorá má podporuje stojí primne a úžasného 6-ročného syna.

2,bolo že raz chcem robiť sám na seba čiže podnikať... To som si splnil tesne pred svojími 40 narodenonami.

3,sen to si nechám pre seba je pre Vás nepodstatný a ešte nesplnený.

Keď sa v noci v balikomate zrodí nápad

K môjmu podnikaniu som kuchár mám niečo cez 15 rokov praxe, vlastné recepty, rád pečiem robieval som aj torty vymýšľal vlastne krémy atď. Takže cieľom bolo otvoriť malé Bistro zamerané na moje recepty vlastne hamburgery od základov, pizza, atď. No všetko vlastná výroba postupy recepty.

Najlepšie bolo že ten čas kedy to malo prísť ani som netušil aká náhoda a súhra to bude s mojou drahou. Zhaňali sme si dom na kúpu no veľmi sa nám nedarilo tak nám bol ponúknutý náhradný plán. Bol som pre balík v balikomate večer po práci. Ked som sa otočil s balíkom v ruke a zbadal som priestor byvalej lekárne prázdny a napadlo ma to to je ono teraz je tá chvíľa. V práci čo som mal som bol už dlhšie nespokojny. Utekal som domov a chcel som to rýchlo povedať svojej Timi. Prišiel som domov a rozpovedal príbeh o tom ako ma to napadlo ako som mal pocit že to je ono. A jej odpoveď bola jednoduchá vieš že presne na to isté som myslela aj ja.

Prvé facky od úradov a registra

Kedže už 10 rokov bývam v rodnej obci mojej ženy a nič také odkiaľ si objednať dobré jedlo tu nie je bola to jasná voľba. Sice menší trh no uživiť by nás to malo. Rozpravali sme sa otom ešte týždeň prehodnocovali a zvažovali, no rozhodli sa ísť do toho. Vedeli sme že bez úveru to nepôjde. Začal sa kolotoč zisťovania a snaženia sa o úver, zisťovania priestorov na obci. Dohoda s obcou o obhliadke. Kedže som zvykol variť pre obec guláše na obecné dní Cca 450 litrov tak som myslel že to pôjde hladko.

Zistil som najprv priestor či by bolo možné si ho prenajať, bol som obhliadnut a ústne sa dohol s obcou že to zoberieme. A začal som riešiť úver. Samozrejme po mesiaci vybavovania som úver nedostal kôli registru s minulosti a čo bolo ešte lepšie obec sa začal vykrúcať aj s priestoru,bolo mi ozrejmene prečo... hmm nevzdali sme sa... našťastie na vymazanie z registra stačilo počkať cca 5 mesiacov na uplynutie lehoty.

Tak som mal čas riešiť nový priestor... Opustená budova v strede dediny proti obchodu... Tak Veľká no stačiť mi bude nejaká väčšia miestnosť s tie tam boli dve. Uzasne keď som tam bol videl som kuchyňu a casom sedenie vonku terasa na záhrade... a tie veľké vykladané okná koľko svetlá už som sa tam videl. No prišla rana a dohoda s obcou padla druhý krát...

Všetko na jednu kartu: Úver a prvé Vianoce

Tak sme sa zatiaľ vykašľali na úver na dostali sme raduje zaziadat o priestor oficiálne žiadať o priestor tak sme to skúsili a medzi tým som skúšal hľadať priestory aj inde tu na okolí oslovoval som firmy, obce, starostov, pýtal sa známych. Po mesiaci sme sa neoficiálne dozvedeli že nám to dajú. Začali sme riešiť úver a tento krát sa to podarilo no už od prvého impulzu prešlo niečo cez pol roka. A musela mi ísť ručiť Timi no dokázali sme to spolu. Takže 45 tisíc na krku no vedel som prečo toľko.

Videl som že jej auto odíde už čoskoro a tak aj bolo pred vianocami prasklo tesnenie naše Clio umrelo... nuž a nejak sme chceli kuchyňu ktorú sme nemali... Dal som výpoveď v práci a že ideme nato.... Nuž tri mesiace sme čakali na konkrétne vyjadrenie bola jeseň zima ja bez práce s úverom... Hmm aspoň sme mohli prerobiť vrchné poschodie u svokrovcov kde byvame. V lete som urobil detskú izbu škrabanie, stierkovanie, malovanie... no potom obývačka ale tam iba lišty na dlážku natiahnutie káblov.

Vyzva Bola kuchyňa ktorá na poschodí nebola... Malá miestnosť no zvládol som celú škrabanie, vysekanie dier na elektriku osadenie kablov omietka stierka, malovanie, výroba vstavanej linky osadenie spotrebičov jediné čo prišiel elektrikár mi všetko zapojiť. No aj s tou kuchyňou to šlo pomaličky elektrikár nemal čas a Vianoce za rohom... prišiel týždeň pred vianocami va za týždeň som kuchyňu sfunkčnil a to boli naše prvé Vianoce ako rodina varili a jedli sme vo svojom.

Sklamanie v obci a neseriózne ponuky

No už v novembri sme vedeli že priestor nedostaneme že vraj majú kupca... doteraz je ten priestor opustený a patrí obcí. Už medzi časom som počas toho čakania komunikoval s obcami a firmami v okolí každý má odmietol... na dva krát sa mi ozvala jedna firma ponúkla niečo bol som to pozrieť investícia Cca cez 10 tisíc čo by boli iba prerábky.. zostávalo nam posledných 25 tisíc.. no váhali sme cudzi majetok prerabka ťažké rozhodnutie.. sľuby manažéra bude sa dať potom dohodnúť a tak 3 roky bez nájmu a podobné veci. Najprv sme to zamietli no ako nás z obce odmietli sme si povedali že ideme do toho.. Spisal som podmienky a poslal mailom manažérovi... odpoveď neprišla... ďalší mesiac...

Tak som sa rozhodol zavolať a opýtať sa... samozrejme prišlo kopec výhovoriek a že oni nevedia tu moju investíciu a mám to rozpisat.. tak vravím budova rozpadnuta sám viete že investícia bude veľká... a to nejde len tak že 3 roky si tam budem hoviet bez nájmu atď... že aspoň simbolicky nájom 50 až 150e... Vravím pri mojej investícií? Oni nevedia koľko bude investícia to nejde iba tak... tak som sa nato vykašľal nevidel som v tom seriózne jednanie. Tak som skúšal aj mesto Nové Zámky, Šurany, aj som našiel v Šuranoch no po preratani nákladov som sa neodvážil... nie som chalan z bohatej rodiny s úverom na krku usúdil som že by to mohlo byť fatálne a skončiť s tými nákladmi veľmi zle.

Otvorenie a "uvítací" humus v kuchyni

No potom to prišlo na začiatku roka sa ozvala tá firma z neserióznym jednanim a ponúkli priestor hotovú kuchyňu. Ze majú tam nájomcov no nie sú spokojný a chcú zmenu či by som nemal záujem o prenájom... zostávalo mi posledných 10 tisíc čo som musel pokryť rôzne vecí splátky atď... No tak som to zobral a dohodol sa s predošlým nájomcom o odkupeni vybavenia. Dalsie som musel vyšperkovať zmluvu s firmou o nájme lebo tá ich bola pre mňa čistá samovražda... stal by som sa vazalom firmy v podstate bez nároku na nič... no musel by som tancovať ako oni pískajú.

Tak za pomoci moje byvalej spolužiačky právničky sme zostavili zmluvu prijateľnú pre obe strany. Mesiac do otvorenia dohodnuté všetko skoro všetky papiere urobené vybehať len posledné. Pisledný víkend tovar objednaný na sobotu jedálne lístky už týždeň popredu roznesene z mojej strany pripravený...

1 a pól dňa pred otvorením som dostal kľúče... ráno prevzal tovar od dodávateľa. V Passate naložený tovar za 800e. Otvoril som v sobotu poobede prevadzku že tam dám veci rozdelím chladničky atď... po vojdeni dnu má ovalil neuveriteľný puch smrad... prešiel som to komplet pozrel chladničky za 15 rokov mojej praxe som väčší humus nezažil... v ten deň som tam bol do 2 rana a upratoval... za pomoci mojej Timi sa nám na nedeľu podarilo zohnať 10 kamarátov čo nám prišli pomôcť upratať aspoň jedáleň kuchyňu a chladničky. Tak za deň a pól sme dali do kopy to hlavne na pondelok baby sa mohlo variť. Bol som tam v nedeľu do pol nocí a v pondelok na 6 ráno variť prvý obed vo svojom.

Tvrdá realita obedových menu

Nikdy som nechcel variť obedové menu no nejak to osud zariadil menu bolo za 6e a zľava pre dôchodcov na 5,50... prvý deň sme predali 27 porcií.... v druhý deň už 60... a pritom sme ostávali a rástli niekedy bolo viac niekedy menej... no 60 sa stále držalo ako základ... pre mňa to nebolo len varenie keďže som ten podnik nakoniec rozbiehal zo 6500e. neboli peniaze na opravarov, maliarov.

Vsetko som riešil sám... skončili sme s menu išiel som na nákup prišiel vyložil a prvé týždne boli o upratovaní všetkého všetko sám často som tam strávil od 6:00 do pol noci alebo dlhšie... najdlhšie som tam bol do 3 rana a samozrejme ráno na 6 späť.

Či bol víkend alebo sviatok bol som tam stále varilo sa od pondelka do piatku od 6:00 do 14:00. Každý deň ten istý kolotoč. Všetko sám. Priznam sa po pár mesiacoch prišli aj nejaké slzy zúfalstvo... trend za 6e nefungoval... zľavu pre dôchodcov sme zrušili bolo príliš veľa dôchodcov zrazu... no už od prvého mesiaca si moja firma zarábala na náklady... Teda bez môjho zisku no bol som na nule.

Od prvého týždňa nás začala sledovať ostro Naša konkurencia do konca nás kopírovať. Po zrušení zľavy nám odišli zákazníci no nebolo ich veľa... Zlom prišiel keď som asi po 5 mesiacoch povedal že tých 6e a moje varenie suroviny to nejde... zdvihli sme na 7 a to bol koniec... Cca 30 obedov denne... nuž konkurencia bola na 6 až 6,20... Pri poklese menu sa mi prihodilo že aj firma od ktorej bol prenájom a chodili na obedy prestali doplácať faktúry no aspoň sa mi s toho strhavali energie a nájom.

Moja cesta za vlastným receptom

No mal moju viac času tvoriť a vymyslieť svoj recept na pizza cesto... s tým som išiel od začiatku výber múky nejaký základný recept... hakovy mixér tak sa to začalo... najprv obyčajnou pizza múkou a testom pizza pece či pečie. No a tu sa dostávame ku zatiaľ koncu tohto príbehu a trošku osvetlenie prečo vlastne žiadam o pomoc.

Peniaze chcem použiť na prerábku priestorov a na obnovenie mojej zastaralej kuchyne. Kedže variť na domácich sporakoch na profi úrovni je náročné. No odvaril som 150 obedov. Takže financie budú použité hlavne na priestor a prerábky, ktoré ako inak budem realizovať svojpomocne pokiaľ to pôjde.

Zatiaľ Vám všetkým veľmi pekne ďakujem za pozornosť.

PS: k príbehu o ceste sa však dostanem tiež a bude mať 3 časti.

Tomi Bistro – Originál, ktorý sa na nič nehrá.