Moooonia, Monika, prebuď sa! Vstávaj! Už si sa vyspala dosť. Teraz už stačilo! Vráť sa k nám!

Spoločne dokážeme viac!

Pomôžme Monike dostať sa z väzenia, pomôžme jej opäť sa uzdraviť.

Naša milovaná a jediná dcéra Monika sa v bežný pracovný deň ráno 9. októbra 2024 veselo vybrala do práce. 

Bola veľmi šťastná, že po ukončení umeleckej akadémie získala miesto vo svojom odbore.

Do práce sa však nedostala, lebo na jej životnej ceste nastal zlom – tragická dopravná nehoda – alebo dokonca dve v jednej.  

V jednej chvíli ju zrazilo divoké jeleníča, ktoré s hmotnosťou vyše 200 kilogramov vybehlo z lesa na cestu, a o zlomok sekundy neskôr ju zrazilo z protiľahlej strany rýchlo idúce vozidlo, čo malo za následok smrteľný čelný náraz.

Monikin srdce prestalo biť. Bola uväznená v aute, v bezvedomí a bez akýchkoľvek známok života. Hasičom a lekárskemu tímu, ktorí dorazili na miesto nehody, sa po niekoľkých minútach statočnej resuscitácie podarilo obnoviť krvný obeh. Sami nemohli uveriť zázraku, ktorý sa stal.

Podľa ich názoru sú obete s takýmito zraneniami na mieste nehody okamžite stratené.

Po prevoze vrtuľníkom LPR do Univerzitnej nemocnice v Opoli podstúpila Monika sériu komplexných operácií, medzi ktoré patrila stabilizácia jej pomliaždeného pravého bedra, zlomenú nohu a predovšetkým život zachraňujúcu neurochirurgickú operáciu, pretože, ako nám lekár povedal pri prvom kontakte na jednotke intenzívnej starostlivosti, Monike takmer odtrhlo hlavu. Mala zlomené krčné stavce od C0 po C3, oba zadné kondyly s posunom dovnútra, poškodenú miechu, početné hematómy, aj v krčnej tepne, v oblasti hypofýzy (...). Jej mozog bol niekoľko minút v stave hypoxie. Podľa názoru lekárov bola v najlepšom stave len tá časť mozgu, ktorá zodpovedá za dýchanie. Existovali oprávnené obavy, či Monika prežije noc po operácii, či ťažko poškodená miecha bude schopná udržať jej životné funkcie po dlhšiu dobu. Verdikt znnel: aj keby prežila, nebola by schopná pohnúť ani rukou, ani nohou, nemala by žiadny kontakt s okolím, pretože významná časť jej mozgu – čelný, temenný, spánkový a týlny lalok (...) – v dôsledku dlhotrvajúcej hypoxie odumrela. 

Monika prežila a je nažive. Je to zázrak. Od tejto tragickej nehody uplynulo už 6 týždňov. Naša dcéra, oslabená ťažkou ortopedickou operáciou, vyhrala mnoho bojov. Dvakrát prekonala zápal pľúc, dvakrát prekonala zápal spojiviek a porazila ďalšie septické baktérie, ktoré nám ju chceli vziať. 

Od 9. októbra 2024 sme pri nej každý deň. Každý deň prejazdíme 300 kilometrov z nášho bydliska do nemocnice a späť, aby sme sa porozprávali s Moniou, zaspievali jej, zahrali jej hudbu, masírovali jej tvár, hladkali jej krehké ruky a hladkať jej ruky a nohy, stimulovať všetky jej zmysly a receptory, povzbudiť jej aktivitu, jej túžbu vrátiť sa do nášho sveta. Lekári na pripojených monitoroch zistili, že počas našich návštev sa jej vitálne funkcie výrazne zlepšujú. To nám dáva nádej a silu konať.

Máme prvé úspechy. Lekári sami týždeň neveriacky hľadeli na Moniku. Monika otvára oči, reaguje na dennú a nočnú dobu, reaguje na svetlo, začala hýbať očami, začala hýbať ústami, robiť svoje vlastné jedinečné grimasy, ľahko otáča hlavu z jednej strany na druhú, veľmi silno reaguje na najľahší dotyk tým, že ohýba obe nohy v kolenách, môže mimovoľne stisnúť ruku (...) a ešte pred nedávnom nemala prežiť, nemala ani mrknúť okom.

Snažíme sa, aby sa Monika zúčastnila programu prebúdzania dospelých v cerebrálnom kóme, pretože Monika, o ktorej sme doteraz nehovorili, je dospelá, krásna 29-ročná žena, hanblivá panna, ktorá bola nedávno pripravená založiť si vlastnú rodinu.

Sme v kontakte s viacerými zdravotníckymi zariadeniami a nemocničnými oddeleniami, ktoré ponúkajú tento druh liečby pre pacientov v kóme a realizujú 12-mesačné programy. Sú to napríklad: „Budzik dla Dorosłych” vo Varšave, „Rehstab“ v Limanovej, nemocnica v Częstochove, v Jastrzębie Zdrój, v Brzegu alebo „Repty“ v Tarnowských Horách (...).

Bohužiaľ, všade sa musí čakať až 12 mesiacov v čakacom zozname na prijatie, v každom mieste čaká pred Monikou 2,3 až 8 osôb. Každému zariadeniu chýbajú na konci roka prostriedky z Národného zdravotného fondu na dotovanie liečby a nové rozhodnutia o limitoch budú prijaté až začiatkom roka 2025. Pre Moniku však každý deň odkladu v pracovnej rehabilitácii znamená menšiu šancu na návrat do sveta vedomých, aspoň trochu fit a zdravých ľudí.

Súkromný rehabilitačný pobyt pre Moniku s profesionálnou lekárskou starostlivosťou zo strany denného lekárskeho tímu, neurorehabilitáciou, neurológiou, muzikoterapiou, hydroterapiou atď. stojí približne 15 000 PLN za dvojtýždňový pobyt v centre. Mesačné náklady na účasť na súkromnej rehabilitácii, akú ponúka napríklad organizácia „Budzik“ vo Varšave, sa pohybujú okolo 35 000 PLN mesačne. To si, žiaľ, nemôžeme dovoliť. Myslíme si, že si takýto výdavok môže dovoliť málokto, aj keď ide o taký dôležitý životný cieľ.

Ja, Monikina matka, som už opustila svoju prácu, aby som mohla byť po Monikinom boku a podporovať jej liečebný proces. V situácii, v akej sa nachádzame, by som nebola schopná venovať sa svojej práci. V súčasnosti poberám nemocenské dávky kvôli nervovému zrúteniu, ale o pár mesiacov mi vyprší nárok na nemocenské (...). Monikin otec pracuje v malej súkromnej autoservisnej dielni a jeho príjem v súčasnej situácii stačí na poplatky, benzín na každodenné cesty do a z Monikinho bytu a na skromné potraviny.  

Monika pracovala, takže si zatiaľ nazbierala nemocenské, ale nemôže ho použiť sama, nemôže sa sama postarať o svoje blaho a my, jej rodičia, nemôžeme a zatiaľ ani nechceme disponovať jej finančnými prostriedkami, aspoň dovtedy, kým nás súd nevymenuje za jej zákonných opatrovníkov, a to trvá (...).

V tejto situácii sa obraciame na vás, milí čitatelia, s prosbou o finančnú pomoc, aj keby to bola len najmenšia možná suma, ktorá pomôže Monike a jej rodičom v prvej fáze Monikinho liečenia, t. j. zabezpečiť jej pobyt v špecializovanom centre na liečbu osôb - prebudenie dospelých z cerebrálneho kómatu, keďže nemocnica v Opole, v ktorej sa momentálne nachádza, nevidí dôvod na jej liečbu na jednotke intenzívnej starostlivosti, ortopédii ani na žiadnom inom oddelení nemocnice.

V prípade, že Monika, nech to Boh nedopustí, nebude spĺňať podmienky pre žiadny z programov, pretože musí spĺňať určité zdravotné kritériá, alebo ak takýto 12-mesačný program úspešne absolvuje a bude môcť vrátiť sa domov, využijeme vyzbierané peniaze na prispôsobenie jej bydliska každodennému fungovaniu a rehabilitácii a na zabezpečenie profesionálnej starostlivosti. 

Vopred vám srdečne ďakujeme za každú pomoc, v našom mene a najmä v mene Moniky!