Ahoj.

Volám sa Santiago, mám 21 rokov a momentálne žijem vo Florencii. Mojím snom je stať sa lekárom a aj tento rok som sa rozhodol, že sa pokúsim úspešne absolvovať prijímacie skúšky na medicínu.

Každý deň sa usilovne učím a popri tom pracujem na čiastočný úväzok, aby som sa uživil, keďže som bohužiaľ vyrastal v veľmi skromnej rodine, ktorá sa pomaly ekonomicky rúca, alebo lepšie povedané, už sme dosiahli dno. Teraz som nútený pracovať, hoci by som už chcel začať študovať, ale tento rok som si vzal sabatický rok, aby som si mohol dovoliť oblečenie alebo jednoducho výlety. Verte mi, je ťažké tomu uveriť, ale je naozaj ťažké požiadať doma aj len o 5 eur. Peniaze sú spočítané, máme tri deti, otec je robotník a mama upratovačka, ktorá nezarába ani 8 eur za hodinu. Toto je situácia, v ktorej žijem už viac ako 6 rokov a ktorá sa neustále zhoršuje, pretože nás aj vyhadzujú z bytu (majiteľ chce byt predať a prestať ho prenajímať) a máme dlhy. Pre rodinu bez majetku a s nízkymi príjmami je samozrejme nemysliteľné prenajať si dom vo Florencii a okolí, pretože nájmy sú astronomické. Veľmi skoro (do roka) budeme musieť odísť a pravdepodobne budeme bývať dosť ďaleko od Florencie, ak nájdeme byt pre 5 osôb za cenu, ktorú si môžeme dovoliť. Taká je situácia a vy sa pýtate: ako to bude s medicínou?

Na štúdium medicíny sa bohužiaľ musím obmedziť na Florenciu. Z ekonomických dôvodov nemôžem túžiť po iných mestách alebo prestížnejších univerzitách. Ale je mi to jedno. Chcem sa stať lekárom a je mi úplne jedno, kde budem študovať. Nech je Florencia vyhľadávaná alebo nie, budem študovať tu, pretože to bude najbližšia univerzita.

Počas tohto sabatického roka som pracoval ako promotér na čiastočný úväzok, čo sa ukázalo ako naozaj málo produktívna práca (za 4 mesiace som zarobil celkom 1000 €), a ako čašník/kuchár na čiastočný úväzok (robím to dodnes). Bol som nováčik v pracovnom svete, alebo lepšie povedané, stále som. Celkovo mi však tieto brigády umožňujú odložiť si niečo na budúcich 6 rokov, ale bohužiaľ, bez pomoci mojich rodičov pochybujem, že sa dostanem do druhého alebo tretieho ročníka s dostatočnými finančnými prostriedkami, aby som si mohol dovoliť kúpiť si knihy alebo si vyraziť von.

Bohužiaľ, aj keby som dostal štipendium (ak mi ho vôbec dajú), problémom by bolo, či mi ho dajú včas, pretože v skutočnosti ho vždy poskytujú veľmi neskoro, okrem toho, že na jeho udržanie sú potrebné zásluhy (vysoké známky a oddanosť).

Uvedomil som si, že po nástupe na medicínu bude veľmi ťažké zvládnuť 6 náročných rokov bez pevného finančného zázemia a bez pomoci kohokoľvek.

Je to však môj sen, je to jediná vec, ktorú chcem robiť, vždy som bol usilovný študent, už od strednej školy, a v skutočnosti som ochotný podstúpiť túto cestu aj bez peňazí a aj za cenu, že sa budem musieť vzdať veľkej časti svojho života.

Sen zostáva snom a budem sa pokúšať o prijímacie skúšky na medicínu, kým sa mi to nepodarí.

Touto zbierkou by som vás chcel požiadať o pomoc pri pokrytie základných nákladov na život študenta (prípadné nájomné, strava, doprava, ale hlavne študijné materiály).

V žiadnom prípade nehľadám luxus, ale chcel by som mať možnosť venovať sa celým srdcom a mysľou dlhej a náročnej ceste bez toho, aby som musel myslieť na to, že zostanem bez peňazí a bez pomoci svojich rodičov, ktorí mi určite nebudú môcť takmer vôbec pomôcť.

Chcel by som mať rovnakú možnosť ako mnohí moji rovesníci, aby som sa mohol venovať hlavne štúdiu.

Ja zo svojej strany mám v úmysle pracovať aj počas štúdia, kde to bude možné (napríklad počas leta), ale zdá sa, že medicína je veľmi náročná, okrem toho, že skúšky sú veľmi ťažké a dochádzka je povinná. Chcem však urobiť všetko, čo je v mojich silách, aby som si pomohol, pretože toto je jediná cesta, ktorou sa chcem vydať.

Jedného dňa budem lekár a týchto 6 rokov (alebo 7, ak sa mi tento rok nepodarí dostať sa na štúdium) chcem prežiť čo najstabilnejšie.

Ako cieľovú sumu som si stanovil 10 000 €, ale úprimne povedané, neviem, akú sumu uviesť, neviem, koľko približne potrebuje študent medicíny, aby si mohol dovoliť študijné materiály a aspoň dôstojný život počas 6 rokov, keď nepracuje. Faktom je, že aj veľmi malé príspevky mi môžu veľmi pomôcť, aj preto, že takto môžem nepriamo pomôcť svojim rodičom, ktorí sa určite nebudú musieť starať o mňa a budú sa môcť starať o mojich mladších súrodencov.

Cieľom nie je luxus, cieľom je „žiť“ nasledujúce roky, počas ktorých nebudem môcť dôstojne pracovať, pretože predpokladám, že to bude vzhľadom na moju situáciu veľmi ťažké.

Srdečne ďakujem všetkým, ktorí sa rozhodnú pomôcť mi splniť tento, možno trochu sebecký, sen.

Ďakujem aj tým, ktorí to prečítali až do konca.

Často sa nad tým nezamýšľame, ale verím, že mnohí študenti s veľmi malými možnosťami to vedia: možnosť (ospravedlňujem sa za opakovanie) študovať nie je samozrejmosťou. Mnohí to považujú za samozrejmé, pretože pre mnohých je ľahké obrátiť sa na rodičov, ale málokto si dokáže predstaviť, čo znamená nemať podporu rodiny a nemôcť si splniť tento sen kvôli finančným obmedzeniam. A to vedie k zamysleniu: naozaj majú všetci možnosť študovať to, čo chcú?