Ahoj, som Barbara, ako si môžete prečítať z názvu, jediným účelom tejto zbierky je umožniť mi začať znova študovať. Mám 33 rokov, mám prácu, v ktorej mi platia niečo vyše 1300 eur mesačne, a žijem s partnerom, na konci mesiaca sa nám viac-menej darí vyžiť, ale stále na hranici životného minima, ako mnohí z mojej generácie. Vychovávala ma ovdovelá matka v obecnom dome, nikdy mi nič nedovolila a obaja sme robili, čo sme mohli.

Pracovať som začal, keď som mal 16 rokov, počas štúdia na strednej škole; neskôr, stále pracujúc, som sa pokúšal ísť na štátnu univerzitu, kopíroval som učebnice, aby som ušetril peniaze a viac-menej držal krok s nákladmi, ale poskytovala študijné cesty, ktoré mi nevyhovovali, a práca mi nenechávala veľa rezervy... tak som musel prestať, dúfajúc, že v budúcnosti budem mať viac a budem sa môcť opäť venovať svojim snom.

Keď som bol o niečo mladší, na mnohé veci som si hovoril: "Keď budem starší a samostatný, budem môcť...", ale nebolo a nebude to tak. Stále som si neuvedomovala, že úsilie sa nie vždy vyplatí.

Aj teraz je štúdium toho, čo chcem, privilégium, ktoré si nemôžem dovoliť.

Toto oznámenie píšem preto, lebo som nešťastný, ale chcel by som tento stav zmeniť, chcem zmeniť svoj život, ale nemám na to nástroje.

Chcel by som navštevovať Akadémiu výtvarných umení San Remo, ktorá bola otvorená aj v Miláne, konkrétne odbor "grafický dizajn".

Školné stojí 7400 eur ročne.

Aj keby som požiadala o podporu mamu (ktorá tiež prechádza chemoterapiou a ja sa na to úprimne necítim) a partnera (ktorý ma vždy vo všetkom podporoval, ale nechcem ho ďalej zaťažovať), nepriblížila by som sa ani k polovici sumy, nehovoriac o tom, že bude treba pripočítať výdavky na príslušenstvo (cestovné, pretože bývam v provincii Lodi, materiál, doplnkové vybavenie...).

Neviem, či je to pádny dôvod žiadať peniaze od cudzích ľudí, asi sú naliehavejšie veci, ktoré si zaslúžia pozornosť, môj inzerát asi nikto čítať nebude, alebo možno tým, ktorí ho čítajú, bude pripadať ako smiešna a banálna vec pre cudzích. Ubezpečujem vás však, že pre mňa, ktorý sa každý deň stretávam so životom, ktorý nechcem, pričom som v každom ohľade spokojný, je to nesmierne bolestivé a ani nedokážem opísať, aké dôležité je mať prístup k potenciálnemu novému životu bez toho, aby som musel vždy bojovať zubami-nechtami a potom stále nič alebo vôbec nič nedostať.

Ak máte chuť, ak sa vám zdá užitočné podať mi pomocnú ruku, prosím vás o príspevok a aj keby ste sa len zastavili a vypočuli si, čo som povedala, môj príbeh, ďakujem vám, vďaka vám sa cítim o niečo menej sama.