Chcem čas... nie pre seba, ale pre svoju rodinu.

Pred krátkym časom som počul slová, ktoré nikto nie je pripravený prijať:

Mám zhubný nádor na hrdle. Lekári mi dávajú maximálne 2 roky.

Synovi som to ešte nepovedal.

Každý deň pracujem 14 hodín, aby sme prežili – aby som zaplatil nájomné, elektrinu, vodu, jedlo. Ale s každou uplynutou zmenou cítim, ako strácam to najcennejšie... čas so svojou rodinou.

A práve to mi chýba.

Nechcem luxus. Nechcem bohatstvo.

Chcem pár mesiacov pokoja.

Mesiacov, počas ktorých nebudem myslieť na účty, ale na úsmev môjho syna.

Mesiace, počas ktorých budem so svojou ženou.

Mesiace, počas ktorých vytvorím spomienky, ktoré po mne zostanú.

Dnes vymieňam 13–14 hodín svojho života za málo peňazí...

A dal by som všetko za to, aby som tento čas vymenil za chvíle s ľuďmi, ktorých milujem.

Viem, že na internete je veľa príbehov a je ťažké uveriť.

Preto sa neskrývam. Som pripravený vystúpiť pod svojím menom a tvárou. Každý, kto chce, sa so mnou môže skontaktovať a overiť si to.

Prosím vás o pomoc – nie aby som žil dlhšie...

ale aby som skutočne žil v čase, ktorý mi zostáva.

Každá pomoc znamená ďalší deň s mojou rodinou.

Ešte jednu spomienku. Ešte jedno objatie.