Dobrý deň!

Volám sa Madalina Vasilescu, mám 42 rokov a pochádzam z Rumunska. Mám dve krásne dcéry – 16-ročnú Rebeccu a 9-ročnú Astrid.

Keď som si myslela, že sa môj život konečne ustálil, moja mama zistila, že má rakovinu prsníka v štádiu 4 s metastázami v kostiach. A vtedy sa môj život zmenil zo stresujúceho na peklo. Sotva som vyžila z príjmu, napriek tomu som jej pomáhala, ako som len mohla. Starala som sa o ňu deň a noc, keďže už bola pripútaná na lôžko. Posledný mesiac a pol strávila v nemocnici a ja som u nej zvyčajne zostávala cez noc a ráno som išla domov pripraviť raňajky pre moje dcéry a odviezť ich do školy, potom som ich vyzdvihla zo školy, robila domáce práce, pomáhala dcéram s domácimi úlohami, trochu som sa vyspala a potom som sa vrátila do nemocnice. Po jej smrti mi ako rodina zostala už len babička. Ale aj ona zomrela pred tromi rokmi. Teraz nemám doslova nikoho, na koho by som sa mohla obrátiť. Môj bývalý mi, bohužiaľ, v ničom nepomáha.

Pretože som sa nedokázala postarať o seba, moje zdravie sa začalo zhoršovať. Môj organizmus má problémy s vstrebávaním vápnika, takže kvôli tomu a neustálemu stresu sa mi zuby začali rozpadávať na kúsky, deň za dňom. Proste si nemôžem dovoliť ísť k zubárovi a tvár mám väčšinu času opuchnutú kvôli častým abscesom. Mám aj iné zdravotné problémy, ako napríklad ťažkú anémiu a pár ďalších. Ale najhoršie sú teraz moje zubné problémy, keďže mi zostalo len pár koreňov, ktoré sú na 100 % zhnité. Už nemôžem jesť, nemôžem poriadne spať kvôli neustálej bolesti a tak ďalej. Za posledných pár mesiacov som mala trikrát opuchnutú polovicu tváre. V Rumunsku nie sú zubné služby hradené, takže by som musela platiť za každú maličkosť. Najhoršie na tom je, že kvôli mojim zdravotným problémom a tomu, že moja najmladšia dcéra má poruchu autistického spektra (Aspergerov syndróm), nemôžem pracovať na plný úväzok, takže musím robiť tu a tam nejaké drobné práce, aby som aspoň zabezpečila jedlo na stôl a aby sme nezostali pozadu s platbami účtov.

Viem, že som napísala veľa, ale snažila som sa to skrátiť čo najviac.

Nech vás všetkých Boh žehná!“