Ahoj všetci, volám sa Robert a chcel by som vás požiadať o pomoc, dobrý skutok.

Pretože som prakticky celý život zavretý doma alebo v psychiatrickej liečebni, mimo sveta, mimo slobody, to znamená mimochodom: TÁ, KTORÁ JE PRE DRVIVÚ VÄČŠINU Z VÁS ÚPLNE NORMÁLNA VEC

a pre mňa je takmer nedosiahnuteľné ju poznať kvôli mojim permanentne nezmieriteľným mnohonásobným vážnym psychiatrickým diagnózam, poruchám a chorobám. Túto vnútornú slobodu som nikdy v živote nepoznal.

Dve z týchto mnohých chorôb či porúch sú agorafóbia a najmä mimoriadne ťažká sociálna fóbia, ktorá mi de facto zničila život, pretože už len vyjsť von je pre mňa takmer nadľudská úloha. Nehovoriac o tom, keď musím ísť k lekárovi alebo na iné dôležité miesta, aby som vybavil potrebné veci, ktoré sa jednoducho musia urobiť, a teraz ako sa tam dostať, keď mi už len opustenie bytu spôsobuje úzkosť.

A k tomu ešte absolvovať cestu na autobusovú zastávku, čakať tam s množstvom ďalších cudzích ľudí, a to je len začiatok, a potom nastúpiť do vozidla. Byť v električke s cudzími ľuďmi ma úplne paralyzuje a prežívam neopísateľný strach a obrovskú úzkosť. Nehovoriac o uviaznutí v idúcom autobuse alebo, nedajbože, v metre. Už len spoločnosť ľudí a stále byť v ich blízkosti je pre mňa neprekonateľný problém.

Navyše moja mama už dosť zle chodí, a preto nemôže takmer nikam chodiť. Trpí tým prakticky celý život, ale v posledných rokoch sa to neuveriteľne zhoršilo a najhoršie je, že ju to bolí, aj keď nikam nejde a nohy nijako nezaťažuje. Myslím, že vzhľadom na svoj vek má na nejaké zdravotné problémy nárok, 1953. Chceli by sme poprosiť o pomoc pri realizácii kúpy staršieho ojazdeného auta, ktoré by jej uľahčilo pohyb po meste, ale aj veľa psychicky z toho, že je prakticky celý život pripútaná na dom, to je nepredstaviteľné aj pre zdravého človeka.

Auto by bolo akýmsi prostriedkom k slobode a oddychu od mesta pri spoznávaní krás našej vlasti, alebo len tak na oddych od nekonečného každodenného stereotypu a biedy.