Pred pol rokom som sa rozhodla, že sa stanem jej oporou a urobím všetko pre to, aby mohla viesť normálny život. A potom prišiel život. 

Furia je takmer dvojročná border kólia. Začiatkom tohto roka, vo februári, utrpela vyvrtnutie ramena. Prvý veterinár to nebral dostatočne vážne, tvrdil, že to napravil, ale rameno sa jej znovu vyvrtlo. Vtedy ju našťastie odporučili na operáciu, ktorá bola sľubná, až kým... sa jej rameno znovu nevyvrtlo. Operovali ju druhýkrát a opäť to nevyšlo... Majiteľ nemal prostriedky na zaplatenie ďalšej operácie.

A vtedy ste sa dozvedeli o jej príbehu. Prečítala som si o jej fonde, uvedomila som si, že trpí bolesťou každý deň, a rozhodla som sa, že jej pomôžem sama – najprv so zháňaním peňazí na zákrok, potom s potrebnou rehabilitáciou, pretože tým sa živím. Presťahovala sa tisíce kilometrov na juhozápad a konzultoval ju náš talentovaný chorvátsky chirurg. Spoločne sme sa rozhodli pre iný typ operácie – taký, ktorý jej ramenný kĺb natrvalo zafixuje na jednom mieste. Operácia sa uskutočnila 13. júna, trvala niekoľko hodín a zanechala ju bez časti kosti a s platničkou vnútri kĺbu – ale konečne bola bez bolesti. 

Keď sme prežili prvý týždeň, všetko išlo hladko. Najprv prísny kľud v sadre na celú labku. Po mesiaci röntgen ukázal skvelé zhojenie kosti, takže sadru bolo možné skrátiť a umiestniť len nad plece. O dva mesiace neskôr sme urobili ďalší röntgen, kosti boli takmer úplne zhojené, ale lekár povedal – je to border kólia, zostane v sadre ešte pár týždňov. Mohli sme robiť niektoré jednoduché cvičenia, jej držanie tela sa zlepšilo a tí, ktorí ma sledujú na IG, mohli vidieť, že znova chodí na štyroch labách, po prvýkrát od februára. Mohli sme dokonca ísť na „prechádzku“ – najprv 1 minútu, potom 2, potom 3… doslova jej to spravilo deň!

Ale potom prišla nočná mora. Keď môj priateľ 10. septembra odchádzal z izby, skočila na plot svojho výbehu a uviazla jej labka. Zpanikárila, plakala a vytrhla nohu, skôr ako stihol niekto zareagovať. Dúfali sme, že kosť to zvládne, keďže potom neprejavovala žiadne ťažkosti. Faktom však je, že je zvyknutá na chronickú bolesť a röntgen ukázal, že všetko, čo sa doteraz zahojilo, je preč a platnička sa skrútila.

Boli sme späť na začiatku. Zničení, ale plní nádeje. Presťahovala sa k mojej priateľke Mii, aby mala pokojnejšie prostredie. Nebývala v ohrade, ale v prepravke. O 2 týždne neskôr sme počuli dobrú správu – opäť sa to hojí! 

Až do 25. októbra. Furia vošla do prepravky s nadšením typickým pre border kóliu a opäť uviazla. Tentoraz to kosť nezvládla a ani platnička to nezvládla. Zlomila sa – s najväčšou pravdepodobnosťou by sa nezlomila, keby sa predtým neotočila. Možno je to vhodná chvíľa na to, aby som dodala, že jej končatina, ktorá od februára nefunguje normálne, nemá propriocepciu a ona nemá dobré vedomie toho, ako ju umiestniť.

Na zlomok sekundy sme to všetci stratili. Tým „všetci“ mám na mysli mňa, Mihu – ktorá ju celé mesiace nosila von na čúranie a kakanie, Miu – ktorá spala po operácii vedľa Furie na podlahe, pretože ľudský dotyk ju zastavil v kňučaní, a Ninu – ktorá je vždy pri tom, ak je v núdzi pes alebo priateľ.

Ale chirurg nezúfal a prišiel s plánom, ktorý nás všetkých vrátil späť na správnu cestu. Nevzdáme sa jej labky, nevzdáme sa jej, nevzdáme sa predstavy, že bude znova behať na štyroch nohách. Takže po mnohých rozhovoroch a menej pochybnostiach, ako by sa dalo očakávať, sme naplánovali ďalší zákrok, ktorý z jej nohy pravdepodobne urobí polobionickú, ale je zrejmé, že je potrebné nájsť neomylné riešenie. 

Myslím si, že Bamboo (jej nová prezývka) má obrovské šťastie, že má štyroch najtvrdohlavejších ľudí žijúcich na Balkáne – Miu, Ninu, chirurga Tomislava a mňa.

Krásni ľudia prispeli peniazmi, aby sa mohla uskutočniť prvá operácia, a verím, že mi a jej opäť pomôžete. Proste nedovolím, aby niekto odrezal labku dvojročnej border kólii. 

Bamboo oslavuje 27. novembra svoje druhé narodeniny, takže jej prosím dajte ten najlepší darček, aký môže dostať – šancu chodiť na štyroch labkách. Bude k dispozícii na adopciu, akonáhle budeme vedieť, že môže žiť život normálneho psa.