Volám sa Piotrek (pre mojich priateľov Piter).

Mám 47 rokov, vždy som žil v Gliwiciach a od deviatich rokov som pripútaný na invalidný vozík.

Kedysi som si myslel, že napriek svojmu postihnutiu som normálny človek, ktorý má právo mať svoje sny. To bolo predtým, ako som si uvedomil, že choroba, ktorá ma odsúdila na život na vozíku, ma neoprávňuje realizovať ani tieto základné túžby.

Mojím najväčším životným úspechom je, že sa mi podarilo vytvoriť šťastnú rodinu. Spolu s manželkou Alinou vychovávame naše tri milované deti: Szymek, Julia a Wiktoria.

Viem, že na pozadí životných úspechov iných ľudí je to takmer nič, ale pre mňa je to niečo, o čom som sa nikdy neodvážil ani snívať. Nikdy som si nemyslela, že by ma niekto mohol milovať a že by sme spolu mohli vytvoriť skutočnú Rodinu.

Žiaľ, aj moja Manželka bojuje s vážnou chorobou, ktorá jej nedovoľuje viesť normálny spoločenský život.

Nie sme bohatí ľudia... popravde, sotva vychádzame s peniazmi. Napriek týmto ťažkostiam robíme všetko pre to, aby našim Deťom nechýbala radosť a láska.

Ako sa moja milovaná Rodina rozrastala, začal som si všímať problém s bývaním. Všetci spoločne bývame v byte s rozlohou niečo vyše 40 m na prízemí. Kuchyňa, kúpeľňa, obývacia izba, ktorá je dvojlôžkovou spálňou, obývačka a izba pre najmladšiu Viktóriu a malá izba pre ďalšie dve deti. V tom všetkom som ešte ja a môj kočík, ktorý potrebuje "ukradnúť" ostatným trochu priestoru, aby sa mohol voľne pohybovať. Nie je to ľahké, ale nikto sa nesťažuje. Vieme, že tým, že máme seba, máme to najdôležitejšie.

Nad naším bytom je však podkrovie, ktoré je pre mňa neprístupné. A práve toto podkrovie je predmetom mojej zbierky. Chcela by som ho upraviť na izby pre deti. Môj zdravotný stav po takmer 40 rokoch nepretržitého užívania silných liekov vo mne vyvoláva podozrenie, že sa nedožijem toho, aby moje deti vyrástli. Pokiaľ tu však budem s nimi, chcel by som im poskytnúť všetko, čo je v mojich silách.

Dúfam, že približne 40 000 PLN bude stačiť na rekonštrukciu podkrovia (zateplenie strešného sklonu, osadenie priečok, vymaľovanie, vykonanie inštalácií, vybavenie nábytkom a zhotovenie bezpečného schodiska). Aspoň tak som to vypočítal. Nemám ani cent, ale chýbajúcich 10 000 sa pokúsim zorganizovať sám. Bohužiaľ, zvyšných 30 000 nemám a nevidím iný spôsob, ako ich získať, ako požiadať o pomoc neznámych ľudí s veľkým srdcom.

Preto si vás dovoľujem požiadať o podporu v mojom úsilí zabezpečiť mojej rodine lepšie životné podmienky a mojim deťom lepší rozvoj.

Vaša pomoc je pre mňa jednoducho všetkým.

Ľudia dobrého srdca... Viem, že je tu veľa zbierok. Ale viem aj to, že ľudí, ktorí sa vedia podeliť o dobré veci, nie je málo.

Bola by som vám veľmi vďačná, keby ste moju prosbu podporili čo i len malým darom.

Na priložených fotografiách môžete vidieť nás, náš byt a podkrovie, ktoré je momentálne skladiskom starých hračiek a v mojich snoch životným priestorom pre mojich milovaných.

Ja a moja rodina vás všetkých srdečne pozdravujeme. Ďakujem za každú, aj tú najmenšiu pomoc.

Piter, Alina, Szymek, Julcia a Wiktoria