Ahoj! Volám sa Ruben a som transrodový muž. Od začiatku puberty trpím, rovnako ako všetci moji transrodoví priatelia, pod dvojitým obrovským bremenom. Pod bremenom mojich pŕs.

Moja mama ma vo veku 19 rokov vyhodila na ulicu kvôli tomu, kým som. Bohužiaľ, celá moja rodina uctieva Boha ako sektárska sekta. Žil som na ulici, na internáte aj u anjelských rodín. Bohužiaľ, prešiel som si už dlhú cestu. Moja rodina sa momentálne skladá z mojej podporujúcej priateľky a našej spoločnej mačičky.

Úprimne, odkedy ich mám, vyskúšala som všetky možné spôsoby, aby neboli viditeľné. Obmotávala som sa už všetkým možným, od celulitídy a lepiacej pásky až po hrubšie opasky.Zakaždým sa snažím nájsť stále lepší spôsob, aby moje prsia vyzerali plochejšie. Samozrejme, mala som aj binder a dokonca aj extrémne tesné športové podprsenky. Mám z nich obrovskú dysforiu. Boli a bohužiaľ stále sú dni, keď sa ani nechcem vyjsť na ulicu, ak sú viditeľné. Trpím. Trpím vedomím, že na mojom tele sú dve veci, kvôli ktorým

nemôžem byť ani úplným človekom, ani úplnou bytosťou. Bohužiaľ, moja operácia je strašne drahá a nezarábam toľko, aby som si na ňu mohla našetriť. Veľa som o tom premýšľala, či to mám urobiť, a neočakávam od nikoho, aby mi prispel, ale ako vždy vo mne vládne obrovská nádej. Mám 25 rokov a už nemôžem ďalej takto žiť. Podľa najnovších informácií ma operácia bude stáť milióny, takže čas je na mojej strane, spolu s nádejou.

Budem vďačný, ak mi pošlete aj len jeden forint. Budem vďačný, že mi uľahčíte život.

Veľká vďaka: Ruben