V súčasnosti pracuje na diele s názvom:

Nevhodný pre otroka

V živote všetci čelíme chvíľam temnoty - časom, keď sa cítime preťažení výzvami, strachom alebo pochybnosťami. Tieto vnútorné boje nám môžu pripadať ako reťaze, ktoré nás zväzujú a obmedzujú našu schopnosť vidieť cestu vpred alebo veriť v možnosť zmeny. Táto báseň slúži ako pripomienka, že aj v tých najhlbších zápasoch je možná nádej a premena. Kľúčom je odolnosť, odvaha a viera v seba samého. Táto osobná cesta k oslobodeniu však odráža aj širší historický a spoločenský boj proti fyzickému a systémovému útlaku, ako bolo napríklad otroctvo.

Otroctvo vo svojom doslovnom význame predstavuje jednu z najtemnejších kapitol v dejinách ľudstva - milióny ľudí zbavených slobody a zbavených základných ľudských práv. Napriek tomu sa ukázalo, že ľudský duch je aj napriek takejto nepredstaviteľnej krutosti odolný. Mnohí zotročení jedinci bojovali za svoju slobodu nielen fyzickým odporom, ale aj silou mysle. Duševné oslobodenie sa stalo nevyhnutnou súčasťou prežitia a napokon aj emancipácie.

Toto spojenie medzi vnútornou a vonkajšou slobodou je jadrom básne. Obraz noci, ktorá sa mení na úsvit, symbolizuje cestu od útlaku k oslobodeniu. Pre zotročených ľudí to nie je len metaforická cesta, ale veľmi reálna cesta, na ktorej sa často spoliehajú na silu nádeje, poznania a vnútornej odvahy prežiť a vzdorovať.