Volám sa Joanna. Som slobodná 54-ročná žena. Od detstva bol môj život bojom o prežitie. Najprv len citovo, neskôr aj materiálne. Nikdy som sa nevzdávala a nestrácala som nádej a motiváciu. Žiaľ, prišiel deň, keď som ochorela na ťažkú, na lieky úplne rezistentnú depresiu. Keďže som nemohla počítať s pomocou rodiny a lieky nepomáhali, na 9 rokov som sa ponorila do úplnej bezmocnosti. Mnohokrát som si chcel vziať život, ale tá malá iskierka nádeje, že všetko bude dobré, vždy zvíťazila. Nakoniec som sa z depresie dostal a bol som schopný opäť žiť a konať. Tie roky choroby, keď som sa často nedokázala postarať ani o to najzákladnejšie, sa však ukázali byť plné následkov... V dôsledku konania mojich príbuzných som prišiel o byt. Prišiel deň, keď som bol nútený zbaliť si najnutnejšie veci a odísť do útulku pre bezdomovcov. Začala sa nočná mora, jedna z najväčších v mojom živote. Dostať sa z bezdomovectva je veľmi ťažké, neviem, či je to pre ľudí ako ja vôbec možné. Nakoniec som si však našiel prácu, ktorá mi umožnila prenajať si malú garsónku na vlastnú päsť. Žiaľ, o prácu som prišiel a vzhľadom na svoj vek som si nemohol nájsť novú, dostatočne stabilnú a dobre platenú, aby som mohol pokračovať v prenájme garsónky. Začal som chodiť za prácou do zahraničia v nádeji, že vyšší zárobok mi konečne umožní postaviť sa na vlastné nohy. Celý život som fyzicky pracoval a to bola jediná práca, ktorú som mohol prijať. Roky však plynuli a čoraz nepríjemnejšie zdravotné problémy spôsobili, že som o prácu prišiel. Pracovné normy na týchto miestach sú veľmi vysoké a prispôsobené schopnostiam mladých ľudí. Uvedomil som si, že už nemám najmenšiu šancu zarobiť toľko peňazí, aby som si mohol kúpiť aj tú najmenšiu garsónku. Hypotéka, ako asi tušíte, je úplne vylúčená. Do budúcnosti hľadím s čoraz väčšími obavami... Bojím sa, že príde deň, keď sa budem musieť vrátiť do útulku pre bezdomovcov a dožiť tam svoje dni. Táto myšlienka ma desí. Preto prosím ľudí s dobrým srdcom... Pomôžte mi znovu získať nádej. Pomôžte mi prekonať môj panický strach pri pomyslení na starobu bez domova... Vy, dobrí ľudia, ste moja posledná nádej...

Každému z vás želám šťastnú budúcnosť a tým, ktorí by chceli čo i len najmenšou čiastkou podporiť splnenie môjho sna mať vlastné štyri steny, vopred z celého srdca ďakujem