Milí priatelia

Volám sa Tereza Jirková a som absolventkou sociálnej práce.

S radosťou som prijala výzvu viesť finančnú zbierku na podporu šesťdesiatich detí z Gazy.

Tieto deti postihnuté vojnou a núteným vysídlením potrebujú našu pomoc. Verím, že každé dieťa má právo na vzdelanie, a som vďačná, že môžem prispieť k ich lepšej budúcnosti, hoci len malým dielom.

V srdci utrpenia Gazy, kde je každý kút poznačený deštrukciou, žiari z malého, ošarpaného stanu neobyčajné svetlo. Tento stan nie je len prístreškom, ale skutočnou školou nádeje. Volám sa Asmaa Khalil Abu Mandeel (42) a pracujem ako učiteľka v utečeneckom tábore Maghazi. Keď vojna pripravila mnohé deti o vzdelanie, rozhodla som sa nenechať ich pohltiť strachom a nevedomosťou. Spolu s ďalšími tromi učiteľmi sme vytvorili malú improvizovanú školu - stan, kde učíme deti s obmedzenými prostriedkami. Používame staré tabule a sedíme na zemi, ale naše odhodlanie zostáva nezlomené.

Každý deň sa tu šesťdesiat detí učí čítať, písať a znovu snívať. Stan však čelí mnohým problémom - zateká doň a chýbajú v ňom stoly, zošity a elektrina. Napriek tomu deti prichádzajú deň čo deň s očami plnými nádeje. Snívame o tom, že jedného dňa tento stan premeníme na skutočnú triedu - bezpečnú, príjemnú a vybavenú všetkým, čo deti potrebujú na učenie. Vaša pomoc by pre nás znamenala viac ako len materiálnu podporu.

Znamenala by nádej a budúcnosť pre šesťdesiat detí, ktoré vojna vytrhla z ich domovov.

Prispieť na Školu nádeje môžete ešte dnes a vrátiť deťom silu žiť!

Milí priatelia.

Volám sa Tereza Jirková a ako absolventka sociálnej práce som s radosťou prijala výzvu viesť zbierku na podporu šesťdesiatich detí z Gazy. Tieto deti postihnuté vojnou a núteným vysídlením potrebujú našu pomoc.

Verím, že každé dieťa má právo na vzdelanie, a som vďačná, že môžem prispieť k ich lepšej budúcnosti, hoci aj malým dielom.

Uprostred utrpenia Gazy, kde je každý kút poznačený deštrukciou, vyžaruje z malého roztrhaného stanu neobyčajné svetlo. Tento stan nie je len prístreškom, ale skutočnou školou nádeje.

Volám sa Asmaa Khalil Abu Mandeel (42) a pracujem ako učiteľka v utečeneckom tábore Maghazi.

Keď vojna pripravila mnohé deti o vzdelanie, rozhodla som sa, že nedovolím, aby ich pohltil strach a nevedomosť.

Spolu s ďalšími tromi učiteľmi sme vytvorili malú improvizovanú školu - stan, v ktorom učíme deti s obmedzenými prostriedkami. Používame staré tabule a sedíme na zemi, ale naše odhodlanie zostáva nezlomné.

Každý deň sa šesťdesiat detí učí čítať, písať a znovu snívať. Stan však čelí mnohým problémom - zateká doň, nemáme lavice, zošity ani elektrinu. Napriek tomu deti prichádzajú deň čo deň s očami plnými nádeje. Snívame o tom, že jedného dňa tento stan premeníme na skutočnú triedu - bezpečnú, príjemnú a vybavenú všetkým, čo deti potrebujú na učenie.

Vaša pomoc by pre nás znamenala viac ako len materiálnu podporu.

Znamená nádej a budúcnosť pre šesťdesiat detí, ktoré vojna vytrhla z ich domovov.

Darujte ešte dnes Škole nádeje a vráťte deťom silu žiť!