Pred mnohými rokmi som urobil chybu, po ktorej nasledoval reťazec chýb.... Bolo to zlé obdobie, nemohla som otehotnieť a nechcela som sa vzdať, tak som absolvovala veľa vyšetrení, testov, liečby... všetko bolo dosť drahé a vzala som si malú pôžičku... Tu je prvá VEĽKÁ chyba, 1500 eur... S pôžičkou prišla aj kreditná karta... Po roku sa situácia zhoršila, pôžičku som už takmer splatil, ale mal som dve kreditné karty, ktoré som musel každý mesiac splácať... Hanbil som sa... Nikomu som nič nepovedala... V noci som nespala a premýšľala, čo mám robiť... Medzitým boli poplatky za byt každý rok vyššie a vyššie... Nakoniec som otehotnela a tam sa výdavky opäť zvýšili,

Rozhodla som sa zmeniť banku a oni mi poradili, aby som si vzala väčší úver, aby som všetko uzavrela a začala odznova. Zašla som tak ďaleko, že som si zobrala pôžičku 10 000 eur, aby som zaplatila chyby, ktoré urobil naoko môj partner, ktorý o všetkom nevedel, a potom prišli opäť vysoké výdavky na kondomínium... COVID... Príšerné zvýšenie cien elektriny a plynu... Opäť som bola v problémoch a mala som tento úver splácať... každý mesiac... medzi splátkou a výdavkami môj plat nestačil... a v roku 2022 si na radu banky berieme dlhší úver... 10 rokov...s nižšou splátkou.... Únosnejších, takmer "zabudnuteľných" 200 eur mesačne... Ale celková suma bola 25 tisíc... 5 tisíc na úrokoch... Veľmi vysoké... A hlavne vždy bez toho, aby som to povedal partnerovi...

Skončí to v roku 2032....

K dnešnému dňu mi ostáva zaplatiť 19 tisíc (z 25) a ďalších 5 tisíc platím banke a skončíme v roku 2027... Celkovo mi každý mesiac odchádza 400 eur z platu na dlhy.... Zvyšok používam na rodinný život.

Som vystrašená, večne nervózna, neusmievam sa tak často ako predtým, žijem v strachu, že sa dozvedia, aké mám veľké dlhy..aby som sa v noci necítila zle, zo strachu, hanby a pocitu viny sa veľmi snažím "zabudnúť" na to, že mám také veľké dlhy... Čo mi navyše neprinieslo ani ekonomický pokoj, ani nič konkrétne na oplátku.... A takto pokračujem ďalej, uprostred tisícok ťažkostí, prežívam a snažím sa, aby mojej rodine nič nechýbalo, ale v noci... V noci viem... A plačem... A bojím sa, že sa dozvie, čo som urobila, a myslím, že by ma opustil, že by mi už nedôveroval, viem... Ale 10 rokov je dlhá doba... 2032 je ďaleko... A ja hľadám riešenia, zatiaľ čo sa snažím postaviť na nohy....

Konečne sa s ním môžem porozprávať o svojich úzkostiach... Priznávam mu časť pravdy.... Tú z 5 000 a už sa cítim oveľa lepšie.... Práve teraz, po náhlej smrti matky, sú peniaze aj pre neho zlou myšlienkou, ktorá mu nedá pokojne spať, časť účtov je zablokovaná a čaká na ukončenie dedičského konania, potom bude aj na to výplata, nikto nevie koľko...

teraz vie o 5 000, ale nie o 20 000... a pomáha mi naučiť sa aj niečo odkladať, ale je to ťažké počítať s 1200 eurami a dnešnými životnými nákladmi, účtami, stále drahšími cenami potravín... Ale zvládnem to, budem bojovať, ale zvládnem to.

Ale môj problém je to, čo nevie.... A že sa to nikdy nesmie dozvedieť... a pocit viny, ktorý ma otravuje...

Ako by sa to mohol dozvedieť?

Jedného dňa by sa chcel presťahovať do svojho domu z detstva, ale treba tam urobiť prácu, vypratať ho, opraviť potrubia, podlahy, dvere, nábytok.... Na to budú potrebné peniaze! A my musíme uzavrieť hypotéku na byt, v ktorom teraz bývame, a vziať si ďalšiu na opravu domu... Za rok, alebo možno aj viac.... A bojím sa, že ak požiadam o ďalšiu hypotéku... sa zistí, čo som urobila... Musím to najprv vyriešiť...

To je ten príbeh... Zatiaľ...

Bohužiaľ, nikoho iného o pomoc požiadať nemôžem, rodičia žijú z dôchodku a splácajú aj hypotéku na dom, brat nemá toľko peňazí a tiež spláca svoj dom...

Každý večer sa modlím, aby som našla riešenie.... Ale nemôžem ho nájsť...

Potrebovala by som dar 20k.... Niekoho, kto by bol ochotný to dať a zabudnúť na to... Držať to v tajnosti navždy..

Kto by mal túto šancu? Na oplátku okrem mojej nesmiernej vďačnosti za život môžem podať ruku a urobiť niečo na diaľku....

Ďakujem každému, kto by mi chcel pomôcť získať späť svoj pokoj a úsmev