Nikdy som nikoho o nič neprosila, zvyčajne som tá, kto pomáha druhým, ale teraz som nútená požiadať o pomoc, aby som mohla splatiť dlhy na meno mojej dcéry. Som rozvedená matka dvoch dievčat. Hrozilo nám, že prídeme o dom, a aby sme ho zachránili, moja dcéra prevzala dlhy, ktoré sú teraz v rukách inkasnej agentúry. Pracovala ako upratovačka v hoteli a ako sprievodkyňa v múzeu, ale jej plat nikdy neprekročil 560 eur mesačne, pracovala aj ako čašníčka a platila jej 25 eur za deň za 10 hodín. Potom som ochorela na rakovinu a ona sa musela starať o mňa, o moju zúfalosť zo straty vlasov, o moje zvracanie, o nenávisť k parochni, o ničivé chemoterapie. Medzitým študovala, aby získala titul. Moja druhá dcéra študovala mimo bydliska a vrátila sa domov, čím stratila rok štúdia, aby mi bola nablízku. Podporovali ma, starali sa o mňa a povzbudzovali ma, aby som pokračovala v liečbe, keď som to chcela všetko vzdať, robili mi sestričky a naučili sa robiť injekcie, boli mi po boku v každom okamihu. Vyštudovala s vyznamenaním a nemôžeme byť na promócii, lebo ja som stále v liečbe. Podstúpim operáciu a našťastie nádor už nie je, porazili sme ho!! Mám dva expandéry namiesto prsníkov, ale snažím sa to prijať s pomocou psychoonkologičky. Aj dievčatá majú svoje psychologičky, bohužiaľ to na nich zanechalo stopy. Konečne má viac slobody a hľadá si prácu, ktorú hneď nájde, a trochu času len pre seba. Medzitým sem prichádzajú upomienky, ktoré rozložím na splátky a snažím sa ich zaplatiť bez toho, aby som ju o nič prosila. Bohužiaľ, nie je to pre mňa jednoduché, pretože som pracovne neschopná a mám dôchodok 330 eur mesačne. Mám splátky 420, 90, 55, 45 eur, dokonca aj na 72 mesiacov. Všetko môžem dokázať. Chcela by som tieto dlhy splatiť, som zúfalá. Prosím vás. Zo srdca ďakujem všetkým, ktorí nám budú chcieť pomôcť.