Milí všetci

Mám 7-ročného synčeka s autizmom, ktorý je môj svet, moje všetko, môj svet. Bohužiaľ, s jeho otcom to nie je až také ružové. Pred 3,5 rokmi sa zistilo, že náš syn je autista, čo ma nijako nezasiahlo, pretože je to stále môj syn a milujem ho rovnako ako predtým, ak nie ešte viac..., ale otec túto situáciu doteraz poriadne neprepracoval. Vôbec sa o neho nezaujíma, často ho dokonca rozčuľuje, hoci je to veľmi milý, veselý chlapec s dobrou povahou, môj synček, v škôlke aj v škole ho často chvália, aký je šikovný a ako dobre si vedie. Pre mňa je nepochopiteľné, ako môže byť otec voči svojmu dieťaťu taký ľahostajný. To však nie je najväčší problém, skôr to, že pije každý deň a často sa stáva, že sa úplne vymkne z kože, kričí, bije sa, vydiera, vyhráža sa, zatiaľ „našťastie“ terorizuje len mňa, ale už som na tom, že to ďalej nezvládam, náš život by bol lepší bez neho. Preto som sa obrátila sem, aby som požiadala o pomoc, chcela by som s otcom prerušiť vzťah a aby sa od nás odsťahoval, ale keďže ešte nepracujem, preto tiež prosím o pomoc a mám malý podnik, do ktorého by som sa chcela pustiť, a z toho by som sa chcela v budúcnosti uživiť, na to by som tiež potrebovala pomoc. Chcela by som dosiahnuť, aby som ako slobodná matka mohla slušne a čestne vychovávať svojho synčeka, radšej sama v pokoji a láske, ako s toxickým otcom...

Každému, kto mi môže aspoň trochu pomôcť, budem navždy vďačná. Ďakujem pekne, že si to prečítal.