Svetový deň povedomia o autizme pripadá na 2. apríla - u nás je však každý deň dňom povedomia o autizme ;)

Už sú to takmer tri roky, čo sme sa dozvedeli o zvláštnej sile nášho syna. Tri roky tvrdej práce, neuveriteľných míľnikov a bolestivých neúspechov. Zvládnuť život s inak orientovaným dieťaťom je... ťažké. Emocionálne, psychicky, fyzicky aj finančne.

Veci, ktoré musíme priebežne pokrývať, sú:

• poplatky za terapeutickú škôlku určenú výlučne pre deti s autizmom(tento rok o 25 % vyššie ako v predchádzajúcich rokoch), ktorá poskytuje individuálnu a skupinovú terapiu, logopédiu, terapiu senzorickej integrácie a terapiu s pomocou psov.
• poplatky za kurzy senzorickej integrácie ( o 25 % vyššia cena ako v minulom roku).
• náklady na terapeutické vybavenie, ktoré potrebujeme mať doma

Prečo potrebujeme všetky uvedené výdavky?

Autizmus je odlišné neurologické zapojenie - to ovplyvňuje mozog, ale aj telo.

Autistické deti nevnímajú svoje telo rovnako ako neurotypické deti. Čo to znamená? Že autizmus prichádza s ďalšími fyzickými výzvami.

Autistické deti majú veľké problémy s hrubou motorikou (neuvedomujú si vlastné telo, majú problémy s plánovaním pohybu). V reálnom živote to znamená, že Milo potrebuje pravidelné každodenné masáže, pri ktorých pomenujeme časti jeho tela. Má problémy s udržaním rovnováhy, s jazdou na bicykli, lezením. Neuvedomovanie si vlastného tela sa premieta aj do neuvedomovania si telesných funkcií. Deficity v hrubej motorike tiež znamenajú, že pri jednoduchých každodenných úkonoch, ako je obliekanie alebo vyzliekanie, stále potrebuje pomoc. Potrebuje tiež veľmi silné podnety na sebareguláciu - opäť ide o každodenné úlohy, pri ktorých mu pomáhame. Jeho svaly jadra nie sú také silné, ako by mali byť, a to zase znamená, že potrebuje ďalšiu podporu. Bez základných svalov a hrubej motoriky mu chýba aj jemná motorika - vo veku piatich rokov má stále problémy s kreslením alebo vyfarbovaním. Hoci je bystré a zvedavé dieťa, potrebuje ďalšiu podporu, aby dobehol normu, keďže škola je už za rohom. Existuje veľká pravdepodobnosť, že skôr než sa nazdáme, budeme musieť financovať aj terapiu rúk.

Je tiež veľká šanca, že mu bude diagnostikovaná dyslexia.

Okrem toho sa pohybujeme aj v oblasti jeho sociálnej úzkosti, čo znamená, že každé dieťa, ktoré stretne, považuje za hrozbu. Milo sa bude báť konverzácie, interakcie - bojí sa, že by sa na neho mohli čo i len pozrieť. Dokonca aj s deťmi v materskej škole musíme mať na túto tému neustále rozhovory.

Keď riešite jednu vec - vyskočí päť ďalších.