👉 „Nemám kam utiecť. Si moja posledná nádej.“
👉 „Nemám kam utiecť. Si moja posledná nádej.“
Pôvodný text Angličtina preložený do Slovenská
Pôvodný text Angličtina preložený do Slovenská
Popis
Dobrý deň,
volám sa Larisa, mám 47 rokov a som matka. Píšem to so slzami v očiach a nádejou v srdci, že ma niekto tam vonku vypočuje.
Počas pandémie COVID som postupne stratila svoju rodinu. Zostala som sama s dcérou a naším malým psíkom, ktorý je našou jedinou emocionálnou oporou.
Som uväznená v živote, z ktorého nemôžem uniknúť. Žijem v násilníckom vzťahu, kde ma neustále ponižujú, urážajú a často aj fyzicky ubližujú. Boli noci, keď ma vyhodili z domu do zimy a nemala som kam ísť.
Každý deň žijem v strachu. Muž, s ktorým žijem, má nepredvídateľné správanie, rozpráva sám so sebou, obviňuje ma z vecí, ktoré som nikdy neurobila, a bojím sa, že mi jedného dňa môže vážne ublížiť.
Snažila som sa požiadať o pomoc, ale povedali mi, aby som jednoducho odišla. Ale kam mám ísť, keď nemám nič? Nemám na nájomné, kauciu ani na základné potreby, aby som mohla začať odznova.
A k tomu všetkému mám dlh vo výške 35 000 eur. Stala som sa ručiteľkou za podnikanie mojej matky v Taliansku a po jej náhlom úmrtí zostal dlh na moje meno. Moje bankové účty sú teraz zablokované a ja sa pod týmto tlakom dusím.
22 rokov som pracovala ako zdravotná sestra a venovala som svoj život pomoci druhým. Dnes som to ja, kto prosí o pomoc.
Nežiadam o luxus. Žiadam o bezpečné miesto na bývanie, kde budem môcť spať bez strachu a kde budem môcť s dieťaťom začať nový život.
Ak mi môžete pomôcť, aj malý príspevok môže pre mňa znamenať obrovský rozdiel.
Ak nemôžete prispieť, prosím, zdieľajte môj príbeh. Možno sa dostane k niekomu, kto mi môže pomôcť.
Ďakujem vám z celého srdca. PayPal [email protected]