Volám sa Angelina Hadžimitová a som pravnučka fotografa Angela Hadžimita (1887–1962), jedného z prvých fotografov v Bulharsku a kronikára mesta Samokov.

Pred viac ako 100 rokmi fotografoval ľudí a život v našom meste.

Dnes digitalizujem časť jeho sklenených fotografických dosiek a zverejňujem fotografie v nádeji, že niekto spozná tvár, meno, rodinu, dom alebo príbeh.

A to sa už začalo diať.

Samokov začal spoznávať sám seba. Ľudia z nášho mesta objavujú svojich blízkych, zdieľajú mená, rodové väzby a spomienky. Archív môjho pradeda sa stretol so živou pamäťou Samokova. Z týchto spoznávaní začal ďalší krok: nahrávať videopríbehy s potomkami ľudí na fotografiách.

Tak vznikol „Životopis Samokov“.

Myšlienkou je, aby sa stará fotografia stretla so živým rozprávaním.

K rozpoznaným fotografiám sa pridajú príbehy rodín, potomkov a ľudí, ktorí si stále uchovávajú spomienky.

Fotografie uchovávajú tváre. Príbehy uchovávajú mesto.

Získané prostriedky pomôžu pri prvej fáze projektu:

• digitalizácia a spracovanie archívnych fotografií

• natočenie prvých osobných videopríbehov

• strih videí

• odborné videá pre archív s podporou Historického múzea v Samokove

• výstava v múzeu

• QR kódy k videopríbehom

• základný digitálny archívny modul

Spoločne začnime budovať živý archív spomienok na Samokov.

Pretože za každou starou fotografiou stoja rody, domovy, osudy a hlasy.

A človek je živý, pokiaľ je tu niekto, kto rozpráva jeho príbeh.

Ďakujem každému, kto tento začiatok podporí.

Za rodiny. Za Samokov. Za budúce generácie.

Angelina Hadžimitova